Eurovízia na Ukrajine je opäť cieľom dezinformácií

Eurovízia na Ukrajine je opäť cieľom dezinformácií

Umenie vždy reflektovalo dianie v spoločnosti a z tohto dôvodu sa častokrát aj zneužívalo na účely propagandy. Dnešná propaganda je oveľa sofistikovanejšia a k ľuďom sa dostáva efektívnejšie. V istej podobe tu však bola vždy. Ako bolo teda do toho celého zapojené umenie? Pozrieme sa na príklady z minulosti a dnešných dní.

O dezinformácii o zabíjaní psov, ktorá sa šírila v súvislosti s blížiacou sa pesničkovou súťažou, sme písali minulý mesiac. Teraz sa však objavila ďalšia správa, ktorá na Eurovíziu opäť útočí. Ide o prekrútené príspevky nemeckých médií, ktoré údajne vo veľkom kritizujú, že sa súťaž uskutoční na Ukrajine.

Ruská stránka Politexpert poukazuje na komentár Andreasa Brennera, ktorý pracuje pre Deutsche Welle. Ten sa problematike vzťahu Eurovízie a politiky venoval viackrát a v tomto konkrétnom prípade sa vyjadril, že by organizovanie súťaže bolo pre krajinu sebapoškodením. Vyjadril presvedčenie, že kým doteraz bola Eurovízia zrkadlom diania v Európe, teraz bude len zrkadlom vnútornej politiky Ukrajiny a ťažkej situácie spojenej s vojnou, pričom ako príklad uvádza, že organizátori musia vzhľadom na stav v krajine čeliť viacerým ťažkostiam s financovaním alebo predajom lístkov.

Okrem tohto jedného prípadu sa však v nemeckých médiách diskutuje skôr o súťažiacich a možnostiach zúčastniť sa na podujatí. Eurovízia má totiž medzi Nemcami veľa fanúšikov, hlavne od roku 2011, keď sa konala priamo u nich v Düsseldorfe (predtým v roku 1983).

Eurovízia je pre politický podtext mnohých piesní častým objektom dezinformačných útokov. Nie je však ani zďaleka jediným príkladom, keď sa umenie stáva cieľom propagandy či jeho nástrojom. Niektoré prípady sa dajú už od začiatku chápať ako žart alebo recesia, ako keď The Guardian pred pár dňami zverejnil zoznam filmov, ktoré údajne môžu prispievať k paranoji prezidenta Trumpa. Iné sú však oveľa závažnejšie. V tejto súvislosti je možné spomenúť aj mnohé webové portály, ktoré sa zaoberajú práve „odhaľovaním skrytých významov v umení“.

Internet je však len novým spôsobom šírenia takýchto správ. V minulosti sa na rovnaký účel používali iné nástroje, ale kultúra pri tom zohrávala rovnako významnú úlohu, ako aj dnes. Populárne boli okrem hudby a literatúry aj obrazy alebo skice, ktoré ukrývali skryté narážky na aktuálne dianie a presvedčenia ich tvorcov. Neskôr slúžili na rovnaký účel hlavne plagáty, ktoré boli svojho času považované za nový druh umenia. Boli lacné, rýchlo šíriteľné a dali sa na nich zhrnúť manipulatívne myšlienky do pár chytľavých slov.

Nejde pritom len o známeho amerického strýčka Sama, ale aj o plagáty, ktoré opisovali „hrdinské skutky“ Tretej ríše či Sovietskeho zväzu. Niektoré krajiny, ako napríklad Kanada (v roku 1941), následne zvolili stratégiu boja propagandou proti propagande a vytvorili vlastnú vizuálnu odpoveď slúžiacu na pozdvihnutie morálky vlastných vojakov.

Niekoľkí súčasní umelci reagovali svojsky – vytvorením zbierky diel, ktoré boli spojené práve s propagandou. Chcú tým napomôcť k lepšiemu poznaniu minulosti, ale aj k všeobecnej osvete, že na všetko sa treba dívať z viacerých uhlov.