Human Rights Watch žiada ukladať odstránené statusy a komentáre

Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) vyzvala sociálne siete, aby začali archivovať nenávistné a iné zakázané príspevky. Tie by následne mohli slúžiť ako dôkaz pri prípadnom trestnom stíhaní.

Sociálne siete síce odstraňujú nenávistné príspevky či slovné prejavy násilia, rovnako ako dezinformačné príspevky, avšak stiahnuté materiály následne nie sú archivované. Väčšinu obsahu pritom odstraňuje umelá inteligencia. Tá je príliš rýchla a ilegálny obsah je automaticky zmazaný ešte predtým, ako ho zaregistruje polícia.

V takýchto prípadoch potom neexistuje dôkaz o prípadnom trestnom čine. To znemožňuje prácu vyšetrovateľom a nenávisť trestné činy tak zostanú bez trestu.

Vlády po celom svete rýchle reakcie sociálnych sietí podporujú, najmä od marca 2019, keď strelec na Novom Zélande vysielal naživo svoj teroristický útok na mešitu, pri ktorom zomrelo 51 ľudí.

Európska únia napríklad pravidelne monitoruje sociálne siete, ako sa im darí bojovať proti nenávistnému obsahu. K boju sa zaviazali napríklad spoločnosti Facebook, Twitter, YouTube, Snapchat, Instagram či Google. Podľa Európskej komisie sa spoločnosti neustále zlepšujú.

Vymožiteľnosť práva? Zatiaľ problém

Vládni predstavitelia sa však zároveň zhodujú tiež na tom, že trestné činy by nemali zostať nepotrestané.

HRW preto žiada, aby príspevky aj po odstránení boli prístupné vyšetrovateľom, občianskym organizáciám, novinárom a akademikom.

Vo väčšine krajín je síce možné získať takýto ilegálny materiál cez súdne nariadenia, avšak medzinárodné tímy sa k údajom dostávajú iba veľmi ťažko. Navyše, v mnohých prípadoch je trestný obsah odstránený skôr, ako si ho všimne hocijaký užívateľ, čo znemožňuje jeho vyšetrenie.

HRW ďalej dodáva, že niektoré fotografie či videá by mohli byť použité na dosvedčenie rôznych zločinov, dokonca aj tých medzinárodných vojnových. Vďaka sociálnym médiám sa napríklad potvrdilo použitie chemických zbraní v Sýrii či policajné násilie v USA.

HRW vo svojej správe navrhuje ako najvhodnejšie riešenie vytvorenie nezávislej organizácie, ktorá by vďaka spolupráci s prevádzkovateľmi sociálnych médií citlivý obsah odkladala. Následne by bolo na nej, aby ilegálne aktivity zdieľala s relevantnými autoritami.

Podľa Európskej komisie v roku 2018 bola jedna pätina nahlásených prípadov podnecovania nenávisti na sociálnych sieťach postúpená polícií. Problémového obsahu je však na sieťach oveľa viac. Väčšina ilegálnych príspevkov bola totiž obratom automaticky zmazaná.

Trestné činy online

Dokazovanie viny v online priestore je navyše veľmi zložité. Mnohí sa obhajujú, že ide o slobodu prejavu, avšak s nejakou hranicou medzi legálnym a nelegálnym.

V neposlednom rade, samotné dokazovanie, že nelegálny príspevok zverejnil obžalovaný je podobne obtiažne. Ako príklad slúži nenávistný status poslanca ĽSNS Stanislava Mizíka na Facebooku. Obhajoba, že nie je možné dokázať, že status napísal skutočne Mizík, bola nakoniec úspešná.

Kým HRW sa vo svojej správe zameriava najmä na teroristické, extrémistické či nenávistné prejavy, archivovať by sa mali aj príspevky s dezinformačným obsahom. Tie môžu byť perzekvované napríklad za šírenie poplašných správ.

trestný čin ide totiž už v prípade, že falošná správa vyvolá znepokojenie aspoň u časti obyvateľstva. Šíritelia nevhodného obsahu sa môžu tiež dopustiť trestného činu napríklad ohovárania, hanobenia rasy a národa alebo nebezpečného vyhrážania, časté je aj schvaľovanie alebo rovno popieranie holokaustu.

Zo správy HRW nie je jasné, ako by v praxi malo zbieranie škodlivých príspevkov a najmä zdieľanie citlivých dať s nezávislou organizáciou fungovať. Správa tiež nedefinuje kapacity takejto organizácie a či by vôbec stíhali všetko škodlivé a zmazané kontrolovať.

Len v prvom štvrťroku tohto roku bolo automaticky odstránených viac ako 41 miliónov príspevkov, ktoré boli považované za teroristickú propagandu či obsahovali násilie alebo nenávistné prejavy. Teoreticky pri piatich minútach na posúdenie a zadministrovanie jedného statusu by takáto organizácia potrebovala vyše 1000 full time zamestnancov.

ŽIADNE KOMENTÁRE