Konflikt medzi Iránom a USA sprevádza vlna dezinformácií

Konflikt medzi Iránom a USA sprevádza vlna dezinformácií

Dezinformačné kampane v online priestore, propagandistické plagáty, či povinná účasť na protestoch. Iránska vládna propaganda zťažuje prístup k objektívnym informáciám, zatiaľ čo sa konflikt medzi Washingtonom a Teheránom vyostruje.

V piatok 3. januára vydal Donald Trump pokyn na útok amerických dronov neďaleko letiska v irackom Bagdade. Cielená paľba zasiahla a zabila niekoľko významných vojenských predstaviteľov z Iránu, medzi nimi aj generála Kásima Solejmáního. Ten stál v čele elitných jednotiek Kuds Islamskej revolučnej gardy a bol mozgom takmer všetkých dôležitých vojenských operácií v regióne.

Odpoveď Iránu na seba nenechala dlho čakať, a tak 8. januára dopadli balistické rakety na dve americké základne v Iraku. Útok si podľa doterajších informácií nevyžiadal žiadne obete. Konvenčný boj však nie je jediným problémom konfliktu.

Po smrti Solejmáního sa začalo šíriť Twitterom množstvo fake news. France24 vyvrátila hneď niekoľko z nich. Na webe sa objavilo napríklad údajné video z amerického náletu dronov, ktoré však v realite zobrazuje letecký útok na izraelské mesto Ashkelon, za ktorým stála teroristická skupina Hamas. Ďalšou zavádzajúcou správou bola fotka graffiti z Teheránu, ktorá chválila a oslavovala Donalda Trumpa v perzštine. Aj tu sa však ukázalo, že graffiti pochádza ešte z roku 2018 a nemá nič spoločné s piatkovým náletom dronov.

Na Instagrame sa objavil falošný účet, ktorý sa vydával za perzskú odnož Hlasu Ameriky (VOA), mediálnej externej stanice federálnej vlády USA. Práve ten začal šíriť dezinformáciu, že Solejmáního dcéra Zeinab má americké občianstvo. Správa sa neskôr objavila aj na Twitteri.

Propaganda sa v online priestore nešíri len prostredníctvom falošných správ. Iránska vláda zverejnila propagandistický plagát, kde sa generál Solejmání objíma s vnukom Proroka Mohameda – imámom Husajnom. Plagát zobrazuje Solejmáního uvítanie a prijatie do raja. Tento obrázok zverejnil instagramový účet Najvyššieho vodcu Ajatolláha Chámeneího v sobotu minulý týždeň.

Plagáty však nie sú jediným nástrojom vládnej propagandy. Iránska novinárka Masih Alinejad v článku pre Washington Post poukazuje na povinnú účasť na pro-vládnych protestoch, či Solejmáního pohrebe. Množstvo študentov bolo nútených zúčastniť sa, výmenou za dopravu zdarma. Vláda taktiež prikázala zavrieť obchody.

Už v minulosti sa ukázalo, že Irán viedol tajné dezinformačné kampane na Facebooku a na Twitteri. Väčšinou išlo o falošné účty, ktoré vyjadrovali podporu vládnemu režimu a očierňovali jeho kritikov. Americká spoločnosť zaoberajúca sa kybernetickou bezpečnosťou, FireEye, vo svojom reporte uvádza, že dezinformačné aktivity začali minimálne v roku 2017 a pokrývajú širokú škálu aktérov.

Iránske vládne dezinformačné kampane majú jedno špecifikum. Nepokúšajú sa spôsobiť chaos na všetkých frontoch, či miešať sa do domácej politiky jednotlivých štátov. Naopak, propagujú iba určité vnímanie svetového usporiadania a zahraničnej politiky, ktorá by prospela iránskym úmyslom.

Iránska dezinformačná kampaň však nie je jediným problémom. Samotný naratív Donalda Trumpa, ktorý zdôvodňuje zabitie Solejmáního, je taktiež označovaný za destabilizačnú propagandu USA. Situáciu komplikuje aj rozloženie moci v regióne a s tým súvisiace dezinformačné kampane jednotlivých štátov. Blízky východ tak musí naďalej bojovať s fake news, o čom sme už písali tu.