Kremeľ „zistil“, že Poľsko začalo 2. svetovú vojnu a pobaltské štáty nie sú slobodné

Svetoví lídri sa stretli v Poľsku, aby si spoločne pripomenuli 80. výročie začiatku druhej svetovej vojny. Ruskí predstavitelia boli pobúrení, pretože ich na oslavy nepozvali. Poliaci sa vyjadrili jasne, je to pre ruskú anexiu Krymu v roku 2014 a podporu konfliktu na východe Ukrajiny. 

Prvý septembrový uplynulo 80 rokov od začiatku druhej svetovej vojny. Nemecké vojská vtedy aj s prispením slovenskej armády prepadli Poľsko. Túto udalosť si Poľsko pripomenulo spomienkovou slávnosťou, na ktorej sa zúčastnili viacerí svetoví lídri, ale bez účasti Ruska. V Moskve to vyvolalo rozhorčenie, po ktorom nasledovalo niekoľko kritických vyhlásení.

Člen komisie pre obranu a bezpečnosť Franc Klincevič pre rádio Govorit Moskva nazval poľský postoj pokryteckým, pretože podľa jeho názoru „Poľsko samotné vyprovokovalo vpád nacistov“. Zopakoval tým jeden z rozšírených mýtov, ktorý sa snaží zodpovednosť za vyvolanie vojny preniesť na jednu z jej obetí.

Pridal sa aj Vladimir Žirinovskij. Aj on Poľsko označil za hlavného vinníka začiatku druhej svetovej vojny. Európa podľa neho štvala Hitlera proti SSSR a Poľsko bolo medzi tými, ktorí tomu aplaudovali. Takže nemalo čakať, že to zostane bez následkov.

Tlačová agentúra TASS vydala vyhlásenie o tom, že aj napriek hrdinskému odporu poľskej armády došlo za päť týždňov k porážke a poľská vláda 6. septembra opustila Varšavu. Agentúra však zabudla spomenúť, že 17. septembra napadla sovietska armáda Poľsko z východu a 22. septembra v Breste usporiadala spoločnú vojenskú prehliadku s nemeckou armádou. Následne 28. septembra uzavrel Sovietsky zväz s Nemeckom novú dohodu o spoločných hraniciach a spolupráci.

So svojím pohľadom na druhú svetovú vojnu sa pridala aj prokremeľská dezinformačná scéna. Jedným z jej tvrdení bolo, že si Spojené štáty objednali v Nemecku napadnutie Veľkej Británie, že Hitler bol anglofil alebo že Británia tajne podporovala konsolidáciu nemeckej armády. V tom istom článku sa ďalej uvádza, že Poľsko sa stalo objektom dohody medzi Nemeckom a Britániou, a že Londýn jednal rozporuplne, lebo podporoval aj Poľsko. Nakoniec mali túto geopolitickú situáciu využiť Spojené štáty, aby vyprovokovali konflikt medzi európskymi krajinami. 

Téma historického revizionizmu sa rozbehla aj na sociálnych sieťach. Zamerala sa aj na pobaltské štáty. Ruské ministerstvo zahraničných vecí na Twitteri zverejnilo správu, v ktorej tvrdí, že pobaltské štáty nie sú slobodné. 

Tieto tvíty sa nestretli až s takým pochopením a reakcie na ne boli zväčša ironické. Lotyšský minister zahraničných vecí Edgars Rinkēvičs ich napríklad nazval klamstvami.  

Na ruské ministerstvo zahraničia zareagoval server polygraph.info. Zverejnil obsiahly článok s veľkým množstvom dát. Jeho súčasťou bola aj správa o stave slobody vo svete za rok 2019, v ktorej pobaltské štáty dosiahli výborné skóre 87-94 bodov zo 100. Rusko má skóre 20 zo 100.

indexe slobody tlače za rok 2019 sa dokonca pobaltské štáty umiestnili pred Veľkou Britániou, kým Rusko sa skončilo na 149. mieste zo 180.

V rebríčku korupcie za rok 2018 je Lotyšsko na 41., Litva 38. a Estónsko 18. mieste zo 180 krajín. Rusko je 149.

Prokremeľská dezinformačná scéna napriek týmto faktom tvrdí, že rozpadajúce sa Lotyšsko a Litva so závisťou pozerajú na blízku spoluprácu Bieloruska s Ruskom. V skutočnosti podľa Eurobarometra nie je s členstvom v Európskej únii spokojných iba päť percent Lotyšov a tri percentá Litovčanov. HDP per capita je navyše v pobaltských štátoch vyššie ako v Rusku.

Rusko európskejšie ako Francúzsko

Keďže prokremeľská scéna potrebuje živiť viacero tém a v rôznych jazykoch, objavila sa v jej správach v uplynulých dňoch aj tradičná téma európskych hodnôt. Podľa jednej správy je Rusko európskejšie ako Francúzsko, Moskva ochraňuje európske tradície a, samozrejme, že multikulturalizmus ohrozuje európske dedičstvo. 

Týždne trvajúce protesty v Moskve zas podľa prokremeľských médií prebiehali len preto, že po protestoch „žltých viest“ a protestoch v Hongkongu je protestovať moderné.

 

ŽIADNE KOMENTÁRE