Najpopulárnejšie správy o voľbách z dezinformačných médií majú zatiaľ na Facebooku priemerne viac interakcií ako správy z mainstreamových médií

Najpopulárnejšie správy o voľbách z dezinformačných médií majú zatiaľ na Facebooku priemerne viac interakcií ako správy z mainstreamových médií

Mimovládna organizácia Globsec publikovala vlastnú analýzu obsahu mainstreamových a dezinformačných médií na Facebooku. 

Globsec monitoroval príspevky na Facebooku v období od 1. októbra do 14. novembra 2019. Zameral sa na štyri databázy pozostávajúce zo 601 zdrojov. 

Prvou databázou zdrojov bolo 94 najnavštevovanejších spravodajských stránok podľa webu medialne.trend.sk, pričom výskumníci z nich vylúčili stránky s problematickým (neserióznym, klamlivým, podvodným, propagandistickým) obsahom. Ďalej v článku ako webstránky a spravodajské portály. 

Druhou bolo 52 stránok, ktoré šíria problematický obsah. Tieto zdroje autori analýzy zozbierali pomocou projektu konspiratori.sk a doplnili ich o najvirálnejšie zdroje z databázy blbec.online. Ďalej v článku ako webstránky s problematickým obsahom. 

Tretiu databázu tvorilo 416 stránok na Facebooku, ktoré podľa blbec.online aktívne produkujú problematický obsah. Ďalej v článku ako FB stránky s problematickým obsahom. 

Štvrtá databáza pozostáva z 39 otvorených facebookových skupín, ktoré zdieľajú články z dezinformačných médií. Ďalej v článku ako FB skupiny s problematickým obsahom.

Z prvých troch databáz výskumníci vyfiltrovali obsah pomocou kľúčových slov „voľby“ a „volieb“, pričom príspevky museli mať aspoň sto interakcií (like, share, comment) na Facebooku. 

Z poslednej databázy (skupiny) výskumníci analyzovali aj príspevky, ktoré mali viac ako 50 interakcií z dôvodu, že tieto skupiny majú na Facebooku menší dosah. 

Daným kritériám vyhovovalo 672 príspevkov, ktoré následne analyzovali. 

Najväčší dosah mali v skúmanom období FB stránky s problematickým obsahom, priemerný počet interakcií ich desiatich najpopulárnejších príspevkov bol 1512. Webstránky s problematickým obsahom mali 967 interakcií, čo je o 105 viac ako webstránky a spravodajské portály (861). 

Podľa počtu interakcií patrí medzi najúspešnejšie FB stránky s problematickým obsahom Ľuboš Blaha (4007), Milan Uhrík (3218) a Eduard Chmelár (2317) a medzi najúspešnejšie webstránky s problematickým obsahom web magazin1.sk (3637), prehladsprav.sk (1252) a hlavne spravy.sk (948). 

Ak sa však pozrieme na celkový počet interakcií, tak tam vedú webstránky a spravodajské portály so 43 percentami z celkového počtu interakcií. 

Čo sa týka najúspešnejších webstránok s problematickým obsahom, tak Magazín1 je web, ktorý spravuje Mário Vidák, ktorý kandidoval za ĽSNS v župných voľbách v roku 2017. Magazín1 sa sústreďuje hlavne na témy, ktoré šíria cez sociálne siete systematicky aj kotlebovci, ako sú migrácia, Rómovia, LGBTI a pod. Pričom pravidelne šíri hoaxy. 

Magazín1 je autorom najvirálnejšieho príspevku medzi dezinformačnými médiami za rok 2019. Zavádzajúci článok s názvom “Rómovia budú dostávať brikety a drevo z našich lesov” získal na Facebooku vyše 33 tisíc interakcií.

Týždenník Týždeň nedávno upozornil, že z transparentného účtu ĽSNS prišla platba práve Vidákovi za „reklamné a marketingové služby“.

Druhý najúspešnejší web Prehľad správ je s ĽSNS prepojený cez Marcela Urbana, ktorý je okresným predsedom ĽSNS v Novom Meste nad Váhom a podobne ako mnohí iní kotlebovci bol aj on členom Slovenskej pospolitosti. 

Hoci Urban pre Denník N tvrdil, že s webom Prehľad správ nemá nič spoločné, správcom tohto webu je občianske združenie Alternatívne spravodajstvo, ktorého riaditeľom je práve Urban.  

Články na webe Prehľad správ upravujú minimálne traja ľudia, ktorí vystupujú v internom redakčnom súbore ako „Vidák“, „Mišún“ a „Kollár.“

Mišún je asistentom poslanca ĽSNS Stanislava Drobného a v súčasnosti kandiduje za ĽSNS do parlamentných volieb na 39. mieste. Pred voľbami 2016 sa zviditeľnil spolu s Mariánom Magátom predvolebným plagátom, na ktorom sľuboval vytvoriť pracovné tábory pre „asociálov“ a „politických zlodejov“.

Kotlebovci svoju propagandu na internete nešíria len pod vlastnou značkou, ale aj cez zdanlivo apolitické a nezávislé webstránky ako Prehľad správ, Magazín1 či Kulturblog, ktoré môžu oslovovať nerozhodnutých voličov. 

Monitoring Globsecu odhalil aj dominantné naratívy, ktoré sa v skúmanom období objavili. Medzi najrozšírenejšie patria:

  • Liberalizmus ako hrozba. Liberalizmus je prezentovaný ako nebezpečenstvo pre štát a spoločnosť. Často je zobrazovaný ako bližšie nešpecifikované nebezpečenstvo. 
  • Zasahovanie do volieb. Tento naratív výskumníci rozdelili do niekoľkých podskupín podľa toho, kto za zásahmi stojí: mimovládne organizácie, zahraničné mocnosti, oligarchovia atď.
  • Viktimizácia. Vytváranie obrazu obete. Daný objekt alebo subjekt je neprávom obviňovaný za rôzne negatívne úkazy. 
  • Nacionalizmus ako riešenie. Nacionalizmus je prezentovaný ako riešenie problémov, často bez vysvetlenia konkrétneho riešenia. 
  • Konšpirácie a skryté záujmy. Alternatívne vysvetlenie reality, v ktorom ústrednú rolu hrá koncept sprisahania s cieľom dosiahnuť kontrolu a moc. 

Najčastejším naratívom je zasahovanie do volieb, ktorý podľa autorov analýzy nahlodáva dôveru občanom vo volebné procesy a demokraciu. Na webstránkach s problematickým obsahom je toto zasahovanie často spojené s činnosťou mimovládnych organizácií a manipuláciou volebných prieskumov. 

Najintenzívnejšie sa daný naratív šíri vo FB skupinách s problematickým obsahom. Spomínané naratívy sa najviac šíria cez FB stránky, webstránkyFB skupiny s problematickým obsahom

Vo FB skupinách s problematickým obsahom sa vyskytuje najviac referencií na stranu Vlasť Štefana Harabina (40) a ĽSNS (36). Pričom pozitívne o Vlasti referovalo 32 zmienok, zatiaľ čo o ĽSNS len 14. Strany opozície a prezidentka Čaputová sú prezentované v negatívnom svetle a sú často terčom kritiky.

Na FB stránkach s problematickým obsahom výskumníci objavili jednoznačne najviac zmienok o strane ĽSNS prevažne s pozitívnymi odkazmi. Podľa výskumníkov to je spôsobené širokou sieťou ĽSNS stránok na Facebooku. Až 25 percent všetkých analyzovaných stránok spadá pod gesciu ĽSNS.  

Zaujímavý je aj pohľad na typ obsahu webstránok a spravodajských portálovwebstránok s problematických obsahov. Kým webstránky a spravodajské portály šíria hlavne spravodajstvo (80 percent) a menej komentáre (16 percent) a rozhovorov (štyri percentá), webstránky s problematickým obsahom šíria spravodajstvo v 60 percentách a komentáre až v 40 percentách obsahu. 

To im dáva možnosť prezentovať hlavne svoje názory a vlastnú interpretáciu udalostí, a nie nevyhnutne fakty, čo by malo robiť spravodajstvo. Pri polovici komentárov na webstránkach s problematickým obsahom navyše nebol zverejnený autor komentáru, čo je pri tomto type obsahu veľmi dôležitý údaj. 

Hoci FB stránky s problematickým obsahomwebstránky s problematickým obsahom často spochybňujú volebné prieskumy, citujú z nich podobne často ako webstránky a spravodajské portály.