Niektoré dezinformácie sa týkajú aj napohľad triviálnych štatistík. Prinášame prehľad troch aktuálnych nepresností z ruských médií.
Ruské dezinformačné weby naplno pracujú aj naďalej. Či už ide o blížiace sa prezidentské voľby v Rusku a stále aktuálnu ruskú anexiu Krymu, ukrajinských občanov podporujúcich ruské sociálne siete či šírenie falošných správ o Európskej únii.
Krymskí Tatári podporujú Vladimira Putina
S touto správou prišlo viacero proruských médií. Informovali o nej NTV.ru, RIA Novosti alebo Moskovskyi Komsomolets. Zdrojom informácie je istý Seitumer Numettulayev, šéf Verejnej rady krymsko-tatárskeho Ľudu. Táto rada údajne zastrešuje 20 organizácií Krymských Tatárov.
Seitumer Numettulayev mal v minulosti veľmi blízko k zvrhnutému ukrajinskému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi. Počas jeho prezidentovania mal Numettulayev na starosti správu južnej provincie Cherson. Po zvrhnutí Janukovyča a anexii Krymu tam Numettulayev založil Verejnú radu krymsko-tatárskeho ľudu, ktorá je však úplne podriadená Kremľu.
V skutočnosti je jediným reálnym zastupiteľským orgánom Krymských Tatárov takzvaný Mejlis. Mejlis je národný parlament s tradíciou v arabských, perzských a moslimských spoločnostiach. Po anexii Krymu však bol Ruskom označený za extrémistickú organizáciu a zakázaný. Momentálne preto sídli v Kyjeve. Krymskí Tatári sú proukrajinskí, boli proti ruskej anexii Krymu, a preto sú aj prenasledovaní. Numettulayev a jeho rada majú teda medzi Krymskými Tatármi len minimálnu podporu.
Obyvatelia Kyjeva chcú späť ruské sociálne siete
Ruský televízny kanál Zvezda riadený ministerstvom obrany informoval, že Kyjevčania sú proti zákazu ruských filmov a ruských sociálnych sietí, najmä sociálnej sieti VKontakte. V máji 2016 totiž ukrajinský prezident Porošenko nechal zakázať viacero ruských sociálnych sietí, vrátane VKontakte. Podľa prieskumu, ktorý si nechali vypracovať ukrajinské internetové noviny Obozrevatel, väčšina obyvateľov Kyjeva chce naspäť ruské sociálne siete.
V skutočnosti sa však prieskum týkal úplne niečoho iného. Skúmal názory respondentov na ukrajinské sankcie proti Rusku a so sociálnymi sieťami ani s ruskými filmami nemal nič spoločné.
Z výsledkov prieskumu síce naozaj vyplýva, že mierna väčšina Kyjevčanov nesúhlasí so sankciami proti Rusku, konkrétne o sociálnych sieťach v ňom však nie je žiadna zmienka. Sporná je aj dôveryhodnosť prieskumu. Uskutočnila ho skupina Ukraine Democratic Circle, ktorú už v roku 2014 Ukrajinská sociologická asociácia vyradila zo zoznamu dôveryhodných agentúr.
V decembri 2017 sa medzi 25 najobľúbenejšími stránkami na Ukrajine navyše nenachádzala ani jedna ruská.
Rusko dováža zeleninu z Moldavska
Ruská televízia Rossiya 1 odvysielala reportáž, podľa ktorej Európska únia v prvej polovici roka 2017 doviezla len 575 ton moldavskej zeleniny. V porovnaní s tým vraj Rusko v rovnakom čase údajne doviezlo z Moldavska až 8 180 ton zeleniny. Zo správy vyplýva, že Moldavsko skoro vôbec nevyužíva dohodu o voľnom obchode s Európskou úniou.
V skutočnosti rozdiel zďaleka nie je taký veľký, Európska únia je štedrejšia a za zeleninu platí viac. Podľa oficiálnych štatistík však Moldavsko do Únie vyviezlo 1 499 ton zeleniny, kým do Ruska 1 601 ton. Podľa moldavského Národného štatistického úradu Spoločenstvo nezávislých štátov, do ktorého patrí aj Rusko, zaplatilo za 1 601 ton zeleniny a ovocia 36 miliónov dolárov. Naopak, hoci Európska únia kúpila v Moldavsku o čosi menej zeleniny, zaplatila zaň viac – 51 miliónov dolárov.
