Pobaltie je pri ruskej propagande v prvej línii. Čo štát, to iná obrana

fake news

Reportéri ČT vycestovali na sever Európy, aby nahliadli do každodennej reality pobaltských krajín. Tie denne zvádzajú boj s ruskou propagandou a ich najväčšou obavou je, že sa ukrajinský scenár bude opakovať aj u nich.

O konflikte Estónska a ruského Sputniku sme informovali koncom minulého roku. Sputnik pod návalom medzinárodných sankcií nedokázal zaplatiť prenájom za kancelárie, za čo bol nútený vysťahovať sa. Kremeľské médium však obvinilo Estónsko z perzekúcie a cenzúry.

Situácia v Litve nie je o nič lepšia – v boji proti fake news pomáha množstvo dobrovoľníkov, aktívne sa zapája štát aj súkromný sektor. Dezinformácie však zaplavujú mediálny priestor a získavajú si priazeň veľkej ruskej menšiny.

Českí novinári zverejnili reportáž ktorá približuje spôsoby šírenia ruských dezinformácií v post-sovietskom priestore a taktiež systém, akým krajiny bojujú.

Estónsko zmrazuje účty 

V Estónsku už úrady zmrazili Sputniku účty, a tak zamestnanci nedostávajú výplaty, či redakcia neplatí za prenájom. Talin sa však odvoláva na európske sankcie, šírenie ruskej propagandy nie je teda oficiálnou príčinou tohto zaobchádzania. Sputnik na oplátku obviňuje vládu z cenzúry a naďalej odmieta, že by šíril akékoľvek falošné informácie. “Pokiaľ český alebo estónsky Sputnik publikoval nejaký článok, v ktorom sú dezinformácie a klamstvá, choďte sa súdiť,” vyjadrila sa jeho šéfredaktora Jelena Čeryševová.

Kým ruský Sputnik cieli na estónsky hovoriacu populáciu, portál Baltnews sa zameriava naopak na ruskú menšinu v regióne. Pôvodne malo ísť o nezávislé médium, časom sa však ukázalo, že je napojené na Kremeľ. Estónsky investigatívny novinár Holger Roonemaa upozorňuje na existenciu offshorových spoločností v Holandsku, Srbsku a na Cypre, s ktorými malo Baltnews podpísané zmluvy. Tie určovali počet, ale aj obsah článkov, za čo redakcia obdržala 11 400 eur mesačne.

Ruská propaganda v Estónsku má tri hlavné témy – že vstup Estónska do Sovietskeho zväzu bol dobrovoľný, že jeho ekonomika je zruinovaná a prežíva len vďaka dotáciám EÚ a infraštruktúre z čias ZSSR, alebo že ruské menšiny sú na území Estónska diskriminované a prenasledované.

Litva na tom nie je o nič lepšie

Podľa výskumu publikujú ruské médiá približne 41 negatívnych správ denne. S cieľom zamedziť šírenie dezinformácií bolo niekoľkokrát pozastavené vysielanie ruských kanálov – napríklad po tom, čo sa v ňom ruský politik Vladimir Žirinovskij vyhrážal Vilniusu bombovými útokmi.

Nie vždy však ide len o čisté dezinformácie, ako napríklad smrť amerického vojaka z dôvodu ochorenia na koronavírus, či útok nemeckých jednotiek na židovský cintorín a následné znevažovanie hrobov svastikami.

Ide taktiež o množstvo ruského obsahu, ktorý sa v litovskej televízii vysielal. „Jednalo sa o filmy, televízne seriály, nešlo priamo o propagandu. Ale vytvára to sovietsku nostalgiu,” objasňuje poslanec Laurynas Kasčiunas. Ten napokon presadil zákon, podľa ktorého všetky programy v jazykoch odlišných od tých úradných v EÚ musia byť predabované. Obyvatelia sa však bránia, že obsah ruských kanálov je značne kvalitnejší, než ten litovský.

Lotyšsko bojuje s kremeľskou propagandou po svojom

Pokutuje, či pozastavuje vysielanie proruským médiám, napríklad na základe štatútu podnecovania nenávisti. Intenzívne sa venuje taktiež odvracaniu kybernetických útokov a edukácii širokej verejnosti. Aj napriek tomu označujú bezpečnostné zložky  kremeľskú propagandu za najväčšiu hrozbu pre lotyššskú vnútornú bezpečnosť.

Neziskový sektor taktiež pomáha – organizáciou rôznych workshopov sa snaží šíriť informovanosť – tak ako aj angažovanosť občianskej spoločnosti v podobe blogerov, či nezávislých novinárov.

Hrozba ruských dezinformácií nezasahuje len Pobaltie

Vážnosť situácie demonštruje aj nedávny summit európskeho stratkomu, v ktorom sa európski predstavitelia pokúšali predostrieť adekvátne riešenia. Systém boja proti ruskej propagande však neustále naráža na dva zásadné problémy – nedostatok financií a nepružnosť reakcií zo strany EÚ.

Čarovný nástroj na boj proti dezinformáciám ale neexistuje. Česká eurokomisárka Věra Jourová na summite zdôraznila nutnosť vyvinúť a implementovať širokospektrálne riešenia, ktoré by cielili na dezinformačné kampane primárne z Ruska a Číny.

ŽIADNE KOMENTÁRE