Slovenský rozhlas ukončil vysielanie rubriky, na ktorej spolupracoval Igor Bukovský. Ten viackrát spochybnil závažnosť ochorenia COVID-19, no skutoční odborníci Bukovského zrušili už skôr.
Bukovský štyri roky pomáhal s prípravou rozhlasovej rubriky Vieme, čo jeme, ktorá bola vysielaná na rozhlasovom okruhu Slovensko 1 v rámci relácie Predpoludnie s Barbarou Štubňovou. Podľa oficiálneho stanoviska RTVS k rozhodnutiu došlo po prehodnotení obsahu programu.
Samotný Bukovský to vníma ako politické rozhodnutie s tým, že prežil Vladimíra Mečiara, Roberta Fica a prežije aj Igora Matoviča. „Rubrika mi nepriniesla popularitu. Vznikla preto, lebo pre Slovenský rozhlas som bol dobrý tovar a naďalej som zostal dobrým tovarom, podľa všetkého. Ja som v Slovenskom rozhlase začal pôsobiť už v roku 1990 a zažil som už všeličo. Zrušenie spolupráce už za pána Mečiara a aj za pána Fica a zažívam to aj teraz. A keďže títo ľudia zase pôjdu preč, tak ja verím, že spolupráca s RTVS v nejakej forme bude v budúcnosti zase pokračovať,“ uviedol na Facebooku Bukovský
Bukovský tým narážal pravdepodobne na vyhlásenia premiéra Igora Matoviča, ktorý ho nazval bláznom, ktorý nie je hodný svojho titulu.
Mimochodom, Bukovský vyštudoval síce všeobecnú medicínu v Martine, no špecializáciu má na patologickú fyziológiu, čo je čisto teoretický odbor medicíny a zaoberá sa zmenami v tele spôsobené chorobami.
Bukovský, ktorý je veľký propagátor konzumácie orechov na všetky možné choroby, viackrát zľahčoval pandémiu koronavírusu a samotnej choroby COVID-19. Jeho výroky ako odbornej autority sa stali hitom slovenskej dezinformačnej scény na stránkach ako Slobodný vysielač, Hlavné správy či Zem a Vek.
O tieto články sa následne opierajú aj niektorí politickí predstavitelia, známy šírením dezinformácií, klamstiev a poloprávd. Europoslanec Milan Uhrík napríklad zdieľal článok Hlavných správ, kde Bukovský spolu s onkológom Vladimírom Malcom vyjadrujú nepodložené pochybnosti o závažnosti ochorenia COVID-19.
Bukovského nepravda: COVID-19 je banálne ochorenie
Jedno z Bukovského neslávne najznámejších tvrdení je, že rozprávanie o novom koronavíruse ako nebezpečnej, smrteľnej a rýchlo sa šíriacej infekcii je obyčajným strašením.
Ako však uviedol genetik a molekulárny biológ Tomáš Szemes pre Denník N, takmer v celej Európe narástol počas prvej vlny pandémie počet mŕtvych o takmer 70 precent v porovnaní s rovnakými obdobiami v minulých rokoch. Slovensko síce v tomto prípade bolo výnimkou, avšak vďačiť tomu môžeme najmä rýchlym a účinným opatreniam, ktoré vláda zaviedla.
Bukovský navyše nepriamo porovnával COVID-19 so sezónnou chrípkou. Medzi týmito ochoreniami je však zásadný rozdiel. Kým na chrípku máme očkovacie látky a vieme ju relatívne účinne liečiť, pri COVID-19 to neplatí a navyše smrtnosť na COVID-19 je niekoľkonásobne väčšia. Podľa predbežných odhadov Amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb je COVID-19 dvanásť až 32-krát smrteľnejší ako sezónna chrípka.
Navyše, aj mladí a zdraví ľudia po prekonaní koronavírusu s miernymi príznakmi uvádzajú dlhotrvajúce následky. Medzi nich patria srdcové abnormality, bolesti, strata chute či čuchu, únava apod. Už aj na Slovensku s relatívne nízkymi číslami úmrtí sú minimálne dve u mladých ľudí – 15 ročné dievča z Nitry a najnovšie aj 31 ročný muž, zhodou okolností tiež v Nitre.
Ďalšia nepravda: Politici vyvolávajú dojem, že vďaka opatreniam sa vírus stratí
V tomto prípade Bukovský zavádza svojich poslucháčov. Oficiálni predstavitelia totiž nikdy nepovedali, že cieľom opatrení je vírus odstrániť.
Aj odborníci sa zhodujú, že nový typ koronavírusu pravdepodobne nikdy nezmizne a budeme sa s ním musieť naučiť žiť. Vírus je totiž vysoko infekčný a rozšíril sa už takmer všade.
Podľa ministerstva zdravotníctva je cieľom opatrení obmedziť šírenie vírusu a tým zabrániť skolabovaniu zdravotníckeho systému. Slovensko by pri nekontrolovanom šírení nemalo najmä dostatok personálu, lôžok či pľúcnych ventilácií, čo by viedlo k úmrtiam ľudí, ktorých sa dalo zachrániť.
Bukovského blud: Prekonanie vírusu je ako očkovanie
Tomuto argumentu Bukovský opäť zabudol doplniť kontext. Odborná verejnosť totiž nepopiera, že človek získava imunitu aj prekonaním vírusu. Zostáva však otázne, aké množstvo protilátok týmto ľuďom zostáva v tele a na aký dlhý čas. Navyše sú známe prípady zo sveta, keď ľudia ochoreli po druhý krát na COVID-19. Na zodpovedanie tejto otázky si ešte budeme musieť počkať, kým sa vykoná dostatočné množstvo štúdií.
Imunológ Vladimír Leksa však zdôrazňuje, že imunita získaná prekonaním vírusu je iná ako imunita získaná očkovaním. Očkovaním totiž človek nemusí ochorieť a odstraňuje sa aj riziko úmrtia.
Vakcína navyše vytvára pamäťové imunitné bunky, ktoré sa pri pacientoch s ťažším priebehom COVIDu-19 nemusia vôbec objaviť. A mimochodom pri očkovaní overenou vakcínou nehrozia zdravotné komplikácie, ako pri prekonaní infekcie.
Hoax prvej triedy: Nie sú dôkazy, že nosenie rúška bráni šíreniu vírusu
Je síce pravda, že na type a hygiene rúška záleží, avšak podľa najnovších štúdií ich nosenie jednoznačne spomaľuje šírenie vírusu. Zhoduje sa na tom napríklad Svetová zdravotnícka organizácia, americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb či Inštitút pre meranie a vyhodnocovanie zdravia.
Rúška síce neblokujú stopercentne kvapôčky, ktorými sa vírus šíri, ale výrazne spomaľujú jeho prenos. Napríklad, dve kaderníčky z mesta v americkom Missouri, ktoré boli nakazené koronavírusom, ale nosili rúška, nenakazili ani jedného zo svojich 139 klientov.
Bukovský konšpirátor: Štatistiky úmrtí na COVID-19 sa nadhodnocujú
Metodika určujúca obete koronavírusu nie je jednotná, v tom má Bukovský pravdu. Niektoré krajiny sa rozhodli riadiť širšími a niektoré zase užšími kritériami. Napríklad Slovensko má jedno z najprísnejších kritérií, kde sa do štatistík dostane naozaj len také úmrtie, kde prvotná príčiná bol naozaj COVID-19. Iné štáty do štatistík dávajú každého, kto mal COVID-19 bez ohľadu na skutočnú príčinu smrti.
Vo všeobecnosti sa však predpokladá, že počet obetí je práve naopak podhodnotený. Viaceré krajiny totiž vo svojich štatistikách zaznamenávajú iba ľudí, ktorí zomreli v nemocniciach alebo im bola vykonaná pitva či PCR test. Mnohí mohli zomrieť doma a bez dodatočného testu.
Predpoklady o podhodnotení vychádzajú najmä z toho, že oproti dlhodobému priemeru zomieralo v zasiahnutých krajinách výrazne viac ľudí za rovnaké obdobie. K tomu sa objavujú podozrenia, že niektoré krajiny, ako napríklad Čína, zámerne manipulujú so štatistikami a znižujú počet obetí.
