Prehľad snáh o ovplyvňovanie európskych volieb v rokoch 2014 až 2019

Prehľad snáh o ovplyvňovanie európskych volieb v rokoch 2014 až 2019

Inštitút pre výskum kriminality a bezpečnosti univerzity v Cardiffe zistil, že zasahovanie Kremľa do európskych volieb sa začalo už v roku 2014.

V roku 2014, keď v Grécku vrcholila finančná kríza, sa členské štáty Európskej únie pripravovali na voľby do Európskeho parlamentu. V tom istom čase sa aktivizovali aj Kremľom podporovaní „trollovia“, aby prvýkrát zasiahli do ich priebehu.

Podľa výskumníkov z Cardiffskej univerzity bolo 202 účtov na Twitteri naviazaných na Agentúru pre výskum internetu (IRA – Internet Research Agency, AVI –  Агентство интернет-исследований), ktorá je skôr známa ako petrohradská „továreň na trollov“.

Z týchto účtov sa počas gréckych volieb do europarlamentu aktívne „tvítovalo“. Obsahom správ boli hlavne fotografie volebných miestností, volebných schránok alebo hlasovacích lístkov. Správy poukazovali na priebeh volebného procesu, ale hlavne na nedbanlivosť pri zapisovaní zúčastnených  voličov (nepodpisujú sa na zoznam) a celkovo slabého zabezpečenia pred možnou manipuláciou s hlasovacími lístkami.

 

Volebné miestnosti ponechané bez dozoru. Zdroj: Cardiff University Crime and Security Research Institute

Cieľom týchto prieskumných aktivít, ktoré robili členovia IRA bolo pochopiť volebný proces a jeho možné slabé miesta. Získané informácie sa dajú neskôr použiť na zneistenie verejnosti o regulárnosti alebo férovosti volieb, poprípade ich výsledkov.

Napriek určitej aktivite nebola angažovanosť ruskej agentúry pre internet v gréckych eurovoľbách až taká rozsiahla. Jedným z dôvodov môže byť aj v tom období prebiehajúca anexia Krymu, ktorá bola pre dezinformačnú kampaň dôležitejšia. V roku 2015 sa aktivita v Grécku znovu zvýšila na viac ako 9600 tvítov. Ich obsahom boli hlavne správy o napätí medzi Gréckom a Úniou pre finančnú pomoc krajine. Zároveň sa v týchto správach pretláčal naratív, že Grécko by sa malo radšej orientovať na Rusko.

Vlastník jedného twitterových účtov sa pravdepodobne nachádzal na mieste konania volieb. Analýzou dát výskumníci z Cardiffu zistili, že jeden z účtov sa pohyboval po viacerých krajinách ako napríklad USA, Taliansko, Holandsko, Hongkong, Francúzsko alebo Rakúsko. V Rakúsku bol napríklad účet dokázateľne aktívny, keď z neho boli odosielané správy, ktoré poukazovali na kriminalitu spôsobenú imigráciou. Snažili sa u voličov navodiť dojem, že ak sa rozhodnú pre Van der Bellena, tak si vlastne volia viac imgrantov a kriminalitu s tým spojenú.

Množstvo správ v rôznych európskych jazykoch pribúdalo až do roku 2015. V nasledujúcom roku, 2016 ich počet klesol. V tom istom roku však začal výrazne stúpať počet správ v nemčine, boo ich až 14-tisíc. Tretina všetkých novovytvorených účtov v roku 2016 sa zameriavala práve na nemecky hovoriace publikum. Toto pomohlo Rusku ovplyvňovať smerovanie vrcholných politických debát v Nemecku.

Na to, aby sa správy rýchlo a efektívne šírili, sa dajú použiť rôzne metódy. Jednou z nich je aj nákup „followerov“. Väčšinou sú to takzvaní „boti“. Pri ich vysokom počte je potom oveľa jednoduchšie usmerňovať internetovú debatu žiaducim smerom.

Skúmané účty napríklad najprv posielali správy namierené proti strane AfD (Alternative für Deutschland), aby následne túto stranu podporovali. Iné účty zase vyjadrovali podporu kancelárke Merkelovej, a potom pre zmenu šírili protiimigrantské nálady.

Veľmi podobné správy sa šírili aj v Rakúsku. Skutočnosť, že sa to dialo v rovnakom čase (v roku 2017), keď obe krajiny od volieb delilo len pár mesiacov, pravdepodobne nebude náhoda.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že tento typ aktivít nemá až taký dosah na celú populáciu. Lenže ich cieľom je zahltiť internet množstvo protirečivých správ. Tým sa dosiahne stav, keď aj lepšie informovaná časť verejnosti začne pochybovať o pravdivosti informácií. V konečnom dôsledku je hlavným zámerom uľahčiť manipuláciu s verejnou mienkou a spochybňovať oficiálne autority a ich politiku v konkrétnej krajine.