Rusi nezaplatili za Sputnik prenájom, dezinformačná kampaň viní Estónsko

Prokremeľská mediálna agentúra Sputnik má v Tallinne problémy. Z dôvodu európskych sankcií voči Rusku nezaplatila prenájom za kancelárie a musí sa presťahovať. Moskva to však vidí inak.

Portál EUvsDisinfo priniesol komplexný prehľad najnovšieho rozporu medzi Talinnom a ruskou vládnou agentúrou Rosija Segodňa prevádzkujúcou Sputnik. V októbri estónska pobočka zahraničnej banky, ktorá viedla účty ruskej agentúre, zmrazila všetky jej transakcie. Ostatné banky s agentúrou odmietli spolupracovať.

Odmietavý postoj bánk zapríčinili reštrikcie voči Rusku v kontexte agresie na Ukrajine. Na zozname spoločností a jednotlivcov, voči ktorým Európska únia uvalila sankcie, sa ocitol aj Dmitrij Kiselov – mediálny magnát a šéf vyššie spomínanej agentúry.

Uvalené sankcie tak zapríčinili, že estónske banky prestali sprostredkovať platby Sputnika. Okrem výplaty miezd zamestnancov to ovplyvnilo aj platenie daní či prenájmu za kancelárie, v ktorej Sputnik v Tallinne sídli. Prenajímateľ preto agentúre doručil upozornenie o ukončení zmluvy o prenájme.

Prokremeľské médiá však vidia situáciu inak. Sputnik sa podľa nich stal obeťou bezprecedentnej perzekúcie v totalitnom Estónsku. Tallinn údajne utláča ruské médiá a ruských novinárov, čo má byť prejavom pobaltského boja proti ruskej kultúre. Zamestnanci Sputniku mali byť cieľom štátneho teroru, dokonca im mala hroziť za ich prácu väzba.

Nepravdivé správy však nie sú jedinou hybridnou zbraňou Putinovej zahraničnej politiky. Začiatkom decembra vydalo ruské ministerstvo zahraničných vecí stanovisko, v ktorom odsudzuje estónske kroky ako zbytočne agresívne a diskriminačné. “Všetky tieto represívne kroky sú ohavným porušením základných princípov medzinárodného práva a ochrany slobody vyjadrenia názoru a rovného prístupu k informáciám,” stojí vo vyhlásení

Ministerstvo ďalej spochybňuje demokratické zriadenie štátov, ktoré voči prokremeľským médiám tvrdo zakročili. K situácii v Estónsku sa kriticky vyjadril aj sám Vladimír Putin.

Estónsko však figuruje na jedenástom mieste rebríčka slobody tlače, ktorý vydáva organizácia Reportérov bez hraníc. O totalitnej perzekúcii akéhokoľvek média teda nemôže byť reč.

Pobaltské štáty stoja v prvej línii ruských hybridných hrozieb. Na základe historickej a geografickej blízkosti musia konfrontovať kremeľskú propagandu na dennej báze. Jednotlivé krajiny sa však zásadne líšia v štýle boja s ruskými dezinformáciami.

Estónsko je známe svojím konfrontačným prístupom – propagandu z Moskvy nepotláča ani umýselne neeliminuje. Naopak, ponúka vlastný pohľad na udalosti, ktorým cieli na svoju ruskú menšinu. Príkladom môže byť iniciatíva z roku 2015, keď sa estónska vláda rozhodla spustiť vysielanie v ruštine prostredníctvom televízie Eesti Televisoon+, ktorá sa snaží vybalancovať ruské dezinformácie a manipuláciu ruskou menšinou.

Iná pobaltská krajina, Litva, má k Sputniku a proruským médiám odlišný prístup. V máji tohto roku vyhostila šéfredaktora Sputnika (o čom sme písali tu) a vyvinula nový softvér, ktorý pomáha krajine bojovať s fake news (o čom si môžete prečítať tu).

ŽIADNE KOMENTÁRE