Ruské médiá vychrlili množstvo alternatívnych teórií o otrave Sergeja Skripaľa

Ruské médiá vychrlili množstvo alternatívnych teórií o otrave Sergeja Skripaľa

Aj keď v súvislosti s otravou Sergeja Skripaľa ukazujú všetky prsty na Kremeľ, Rusi na to majú iný názor. Vraj mohlo ísť aj o pokus o samovraždu či o náhodné predávkovanie sa.

Po tom, čo britská premiérka Theresa Mayová obvinila ruskú vládu z otravy Sergeja Skripaľa, sa už 18 krajín Európskej únie rozhodlo vyhostiť ruských diplomatov. Slovensko sa zatiaľ nepridalo.

Rusko svoju vinu na otrave nervovým plynom Novičok popiera. Tamojšie médiá priniesli viacero možných príčin otravy. Tu sú niektoré z nich:

  • Podľa televízneho kanálu Rossija 1 je za otravu zodpovedná Veľká Británia. Cieľom vraj bolo posilnenie protiruských nálad.
  • Za otravou sú Spojené štáty americké. Cieľom je destabilizácia celého sveta. (Rossija 1)
  • Theresa Mayová pomáhala uskutočniť útok, pretože je priateľkou Giny Haspelovej, ktorá je možnou budúcou riaditeľkou CIA. (Zvezda)
  • Bol to pokus o samovraždu. (Rossija 1)
  • Sergej Skripaľ pašoval chemické zbrane. (Pravda)
  • Páchateľom je Ukrajina, ktorá chcela zvaliť podozrenie na Rusko. (Rossija 1)
  • Ide o náhodné predávkovanie sa. (RIA Novosti)
  • Rusko látku Novičok nikdy nevyrábalo. (Interfax)
  • Látka Novičok sa vyrábala na Slovensku, v Českej republike a vo Švédsku. (ruské ministerstvo zahraničných vecí)
  • Išlo o teroristický útok. (ruské ministerstvo zahraničných veci)

Ruská verzia reality sa prejavuje aj v iných oblastiach. Najnovšie ide o hlasovanie europarlamentu o projekte Nord Stream 2.

Nord Stream 2 je projekt nového plynovodu, ktorého úlohou je preprava plynu z Ruska do krajín západnej Európy. Trasa plynovodu smeruje z Ruska cez Baltské more priamo do Nemecka, čím vynecháva “tradičné“ tranzitné krajiny ako Ukrajina, Slovensko, Česká Republika, Poľsko či Bielorusko. To je výhoda práve pre Rusov.

Podľa informácii prokremeľského webu Ukrajina.ru v Európskom parlamente hlasovalo proti súhlasu s Nord Stream 2 len 41 poslancov, teda päť percent zo 751 poslancov. Jedno aj druhé číslo je presné. Chýba však dôležitá informácia, že sa hlasovalo v jedinom z výborov Európskeho parlamentu

V skutočnosti teda rozhodnutie schválilo 41 poslancov príslušného výboru, 13 poslancov hlasovalo proti a 9 poslancov na hlasovaní chýbalo. Proti projektu tak bola výrazná väčšina spomedzi tých poslancov, ktorých sa hlasovanie týkalo.

Európsky parlament navyše už v minulosti viackrát vyjadril negatívny postoj k Nord Stream 2.

Už v roku 2016 europoslanci odhlasovali, že projekt „nezodpovedá cieľom EÚ a poškodzuje solidaritu krajín EÚ“. V tom istom roku prijali rezolúciu, podľa ktorej tento plynovod považuje za kontraproduktívny. Proti Nord Stream 2 najskôr hlasovalo 460, následne až 560 poslancov.