Spochybňovanie spolupráce so slovenským vojenským spojencom prichádza v čase, keď si pripomíname 15. výročie vstupu Slovenska do NATO.
Dohoda o obrannej spolupráci medzi Slovenskom a USA vyzerala dlho ako štandardná zmluva medzi spojencami, ktorú slovenská a americká strana bez problémov podpíšu. Podobne ako to urobili ďalšie európske krajiny v rámci takzvanej Európskej iniciatívy odstrašenia, ktorá vznikla po rozpútaní vojny na Ukrajine.
Súčasťou dohody mala byť aj finančná pomoc 105 miliónov dolárov na modernizáciu slovenských vojenských letísk v Kuchyni a v Sliači. Možnosť takejto spolupráce so Spojenými štátmi vítalo slovenské ministerstvo obrany už na jar 2018, keď ponuka prišla.
Proti dohode však náhle vystúpila SNS. Pritom jej minister obrany Peter Gajdoš ešte v januári 2019 v liste pre americkú ambasádu tvrdil, že dohoda je potrebná a v rokovaniach o nej treba pokračovať.
Ten istý minister Gajdoš neskôr zmenil názor. SNS začala argumentovať tým, že dohoda a finančná pomoc by narušili suverenitu Slovenska a znamenali by prítomnosť americký vojsk na slovenskom území.
Predseda SNS Andrej Danko dokonca tvrdil, že peniaze od Američanov nepotrebujeme, lebo máme vlastné a hrozil odchodom z koalície v prípade, ak by Slovensko 105 miliónov dolárov prijalo.
Danko v relácii Téma dňa na TA3 vyzval ministerstvo zahraničia, nech ukáže zmluvu s Američanmi. Ministerstvo vo svojom odpovedalo, že zatiaľ neexistuje konečná zmluva, iba pracovné verzie, o ktorých sa rokuje.
Ministerstvo zahraničia odmietlo aj Dankove argumenty o narušení suverenity a prítomnosti amerických vojsk na území Slovenska, keďže takúto prítomnosť nemôže legitimizovať žiadna bilaterálna zmluva, ale len vláda alebo parlament.
Aj americká ambasáda ubezpečila, že investície pôjdu do slovenského majetku a v žiadnom prípade nepôjde o zásah do suverenity Slovenska.
V útokoch na rokovania o dohode s Američanmi a na ministerstvo zahraničia pokračoval aj poslanec SNS Jaroslav Paška, ktorý tvrdil, že ministerstvo rokuje s Američanmi o muničných skladoch, pristávacích dráhach a o skladoch paliva.
Paška prirovnal údajnú dohodu k pozývacemu listu, ktorým niektorí československí komunisti na čele s Vasiľom Biľakom v roku 1968 žiadali ZSSR o „bratskú“ pomoc, ktorá sa nakoniec v auguste 1968 uskutočnila a pretrvávala vyše 20 rokov.
Podľa ministerstva Paška účelovo citoval vety z jednej neaktuálnej pracovnej verzie zmluvy, ktorú však Slovensko už odmietlo. Podľa ministerstva teda Paška podobne ako Danko zavádzal verejnosť.
Paška diskutoval na túto tému aj v relácii O 5 minút 12 na RTVS v nedeľu 24. marca. Jeho oponentom bol Peter Osuský z SaS.
Aj napriek argumentom ministerstva Paška svoju rétoriku nezmenil a pokračoval v zavádzajúcich tvrdeniach, na ktorých stavia SNS svoju kritiku rokovaní s americkou stranou.
Paška v relácii dokonca tvrdil, že niektoré krajiny už ľutujú, že podobnú dohodu s USA podpísali, lebo je pre nich nevýhodná a nemôžu od nej odstúpiť. Ako príklad spomínal Estónsko. Jeho argument s Estónskom prebral na Facebooku aj Andrej Danko.
Ani v tomto predstavitelia SNS nehovoria pravdu. Podľa stáleho štátneho tajomníka na estónskom ministerstve obrany Kristjana Prikka vníma Estónsko dohodu s USA ako vyváženú a užitočnú.
Kritika spolupráce s USA nie je ani v oficiálnych stanoviskách estónskych ministerstiev a o žiadnych negatívnych výsledkoch dohody nevedia ani estónski novinári, ktorých oslovil Denník N.
Paška otázky Denníka N o tom, z akých zdrojov čerpal, keď hovoril nepravdy o Estónsku, ignoroval.
