Spomedzi krajín V4 majú konšpiračné teórie najväčšiu dôveru na Slovensku

Nielenže sú občania Slovenska zraniteľní dezinformáciami, ale sú aj najskeptickejší k Severoatlantickej aliancii a najmenej sa cítia byť súčasťou Západu.

Mimovládna organizácia Globsec aj tento rok vydala štúdiu založenú na výskume, v ktorom výskumníci zisťovali geopolitické preferencie krajín V4, vieru v konšpiračné teórie alebo mieru nostalgie za komunistickým režimom.

Výskum uskutočnili vo februári a v marci 2018 v krajinách V4. V každej krajine na vzorke 1000 až 1012 respondentov. Vo výskume sa Globsec zameral hlavne na medzigeneračné rozdiely v geopolitických otázkach.

Z výskumu vyplýva, že z krajín V4 sa občania Slovenska cítia byť najmenej súčasťou Západu. Vo všetkých vekových kategóriách s výnimkou jednej je ich najmenej spomedzi všetkých skúmaných krajín. Tou výnimkou sú najmladší respondenti vo veku od 18 do 24 rokov. Kým súčasťou Západu chce byť 34 percent z nich, v Poľsku takto z tejto kategórie odpovedalo len 27 percent opýtaných. V starších vekových kategóriách počet prozápadne naladených občanov Slovenska postupne klesá až na 12 percent vo vekovej kategórii 65+.

Väčšina respondentov sa jednoznačne vidí v pozícii medzi Východom a Západom. Vo všetkých vekových kategóriách okrem najmladšej od 18 do 24 rokov (49 percent) prekračuje počet ľudí, ktorí Slovensko vidia niekde „medzi“ hodnotu 50 percent, pričom vo vekovej kategórii od 55 do 64 rokov dosahuje najvyššiu hodnotu spomedzi všetkých krajín V4, až 69 percent.

Keby sa na Slovensku uskutočnilo referendum o zotrvaní v Európskej únii, voliči by suverénne vo všetkých vekových kategóriách hlasovali za zotrvanie. Opäť sú však zrejmé medzigeneračné rozdiely. Kým vo vekovej kategórii od 18 do 24 rokov by za zotrvanie v Únii hlasovalo 76 percent a za odchod 16 percent opýtaných, v starších vekových kategóriách sa percentá pre zotrvanie a odchod postupne otáčajú. V kategórii 65+ by za zotrvanie hlasovalo už len 54 percent a za odchod by bolo 32 percent opýtaných.

Podobný trend môžeme pozorovať aj v názoroch na zotrvanie v Severoatlantickej aliancii. Vo všeobecnosti výskum ukazuje, že naši občania sú k aliancii skeptickejší ako k Únii. Mladšie generácie sú stále jednoznačne za zotrvanie. V starších kategóriách sa však čísla pomaly vyrovnávajú. Napríklad v kategórii od 55 do 64 rokov sú už percentá pomaly vyrovnané. Za zotrvanie v NATO by hlasovalo 47 percent ľudí a za odchod 38 percent. Opačne by však volili respondenti v kategórii 65+, za zotrvanie by svoj hlas dalo 38 percent a za odchod 41 percent ľudí. Spomedzi krajín V4 to je jediná kategória, ktorá by radšej z NATO odišla.

Slovensko je vo všetkých vekových kategórií k aliancii najskeptickejšie zo skúmaných krajín. Najviac sú za zotrvanie v NATO Česi v kategórii od 18 do 24 rokov (91 percent) a celkovo najviac Poliaci, kde by za odchod z NATO nehlasovalo v žiadnej vekovej kategórii viac ako deväť percent respondentov.

Ďalšou témou, ktorej sa Globsec vo výskume venoval, bola tendencia vysvetľovať si realitu pomocou konšpiračných teórií. Najväčšia tendencia využívať konšpiračné teórie sa medzi krajinami V4 opäť prejavila na Slovensku. V priemere až 52 percent opýtaných si myslí, že existujú tajné spoločnosti alebo skupiny, ktoré kontrolujú globálne dianie a snažia sa nastoliť nejaký totalitný svetový poriadok. Rovnaké percento ľudí si myslí, že Židia majú príliš veľkú moc a tajne kontrolujú mnohé vlády a inštitúcie po celom svete. V ostatných krajinách V4 viera v tieto konšpiračné teórie v priemere neprekračuje 40 percent.

Trochu menšie rozdiely vidíme pri viere v konšpiračnú teóriu o tom, že za útokmi na Svetové obchodné centrum z 11. septembra 2001 nestojí al-Kájda, ale americká vláda. Tejto konšpiračnej teórii veria najmenej obyvatelia Česka, potom Poľska a rovnako jej veria obyvatelia Maďarska a Slovenska (21 percent). O tendenciách veriť konšpiračným teóriám aj v západných krajinách sme písali napríklad tu.

Globsec zaujímala aj percepcia pádu komunizmu. Najpozitívnejšie pád komunizmu vnímajú respondenti z Česka a po nich opýtaní z Poľska. Celkovo najpozitívnejšie vnímajú pád komunizmu Česi od 18 do 24 rokov (94 percent). Naopak pád komunizmu pozitívne vníma iba 49 percent občanov Maďarska v rovnakej kategórii. Podľa výskumu práve Maďarskí občania vnímajú pád komunizmu najmenej pozitívne.

Jednoznačne pozitívne sa pozerajú na pád komunizmu aj na Slovensku vo vekových kategóriách od 18 do 54 rokov. V týchto kategóriách sa hodnoty pohybujú od 73 do 75 percent. Staršie generácie však vnímajú pád komunizmu s menším optimizmom. Vo vekovej kategórii od 55 do 64 rokov vníma pád komunizmu pozitívne 59 percent opýtaných a v kategórii 65+ už len 52 percent.

ŽIADNE KOMENTÁRE