Takmer polovica Čechov verí, že vláda im tají skutočné počty migrantov v krajine

České ministerstvo vnútra a jeho Centrum proti terorismu a hybridním hrozbám (CTHH) si objednalo prieskum ohľadom dezinformácií, z ktorého vyplynulo, že mnoho Čechov verí, že EÚ sa príliš mieša do českých životov. Avšak časti ľuďom neprekáža, keď sa do českej politiky mieša Rusko.  

Zlý Brusel nám tu vozí migrantov 

Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že najviac ľudia prijímali tézu, že „EÚ diktuje ČR čo má robiť a narúša tým suverenitu ČR

S týmto výrokom súhlasilo až 70 percent opýtaných. Iba 24 percent s týmto výrokom nesúhlasilo a 6 percent sa nevedelo vyjadriť. 

S výrokom „EÚ cielene organizuje migračnú vlnu z neeurópskych zemí“ súhlasilo 50 percent respondentov a 31 percent nesúhlasilo. 

Až 47 percent ľudí verí v to, že „české štátne inštitúcie utajujú pred svojimi občanmi počty migrantov z neeurópskych krajín žijúcich v ČR“. Neverí tomu 32 percent opýtaných. 

Všetkým týmto trom tvrdeniam veria skôr starší, občania so základným alebo stredoškolským vzdelaním a potencionálni voliči KSČM a SPD. Tieto strany stavajú svoju politiku aj na odpore voči EÚ, migrácii a konšpiračných teóriách, takže to nie je až také prekvapenie.  

Podľa tretiny ľudí sa Rusko a Čína môžu montovať do českých záležitostí

Ďalším okruhom prieskumu bol vzťah k Rusku a Číne. Jedným z cieľov prokremeľskej propagandy je totiž aj legitimizácia ruskej domácej a zahraničnej politiky. K tomuto cieľu slúži aj brojenie proti sankciám voči Rusku. Zdá sa, že v tejto oblasti sa propagande celkom darí. 

S tézou, že „protiruské sankcie nemajú zmysel“ totiž súhlasí až 42 percent respondentov a nesúhlasí 36 percent.  Opäť s tézou viac súhlasili starší ľudia a potencionálni voliči KSČM a SPD. O nespravodlivosti sankcií je však presvedčených len 26 percent respondentov. 

Zaujímavé je aj zistenie, že až 33 percent opýtaných súhlasí s výrokom, že „Rusko ako veľmoc a obchodný partner si zaslúži rešpekt aj za cenu je zasahovania do vnútorných záležitostí ČR“. 54 percent ľudí s tým však nesúhlasí. 

S totožným výrokom, ale tentoraz o Číne a ČR tiež súhlasí približne tretina respondentov (31 percent), no nesúhlasí s ním 58 percent. 

Téma zasahovania Číny a Ruska do vnútorných záležitostí (nielen) ČR je v posledných rokoch veľmi dynamická. 

Intenzívne diskusie vzbudilo napríklad premiestnenie sochy sovietskeho maršala Koneva, vyhostenie dvoch ruských špiónov z Česka, alebo plánovaná cesta predsedu českého senátu Miloša Vystrčila na Taiwan, proti ktorej intenzívne lobuje a protestuje Čína. 

Dezinformačným médiám dôveruje menej ľudí ako mainstreamovým

Približne tretina opýtaných (36 percent) si myslí, že „verejnoprávne média ako ČT a ČRO cielene šíria klamlivé informácie“.

Celkovo však verejnoprávnym a ďalším mainstreamovým médiám dôveruje výrazne viac ľudí ako tým dezinformačným. 

Dezinformačné weby sú v sledovanosti ďaleko za tými mainstreamovými. Sputniknews aspoň niekedy číta len šesť percent občanov, Aeronet osem percent a AC24 13 percent opýtaných. Parlamentné listy číta aspoň niekedy 18 percent občanov. Pričom najsledovanejšie média ako je Česká televízia (ČT), TV NOVA a TV Prima sleduje aspoň niekedy deväť z desiatich Čechov.

Podobne ako s čítanosťou a sledovanosťou to je aj s dôverou v zdroje. ČT, TV NOVA a TV Prima dôveruje nadpolovičná väčšina ľudí. Najviac ČT – 70 percent. 

Dezinformačným webom dôveruje podstatne menej ľudí. Sputniku štyri percentá, Aeronetu šesť, AC24 11 a Parlamentným listom 21 percent. Dezinformačné weby majú navyše aj oveľa nižšiu poznateľnosť vo verejnosti. Aeronet a Sputnik nepoznajú približne tri štvrtiny verejnosti a AC24 približne dve tretiny. 

Výskum teda ukazuje, že dezinformačné weby sú skôr len doplnkovým a nie kľúčovým faktorom pri šírení dezinformácií vo verejnom diskurze. Väčší vplyv majú skôr konspirační politici a mainstreamové média, ktoré im ponúkajú priestor. 

Väčšina ľudí nedostáva reťazové e-maily

Až 65 percent respondentov uviedlo, že nedostáva žiadne reťazové e-maily, ktoré varujú pred nebezpečenstvom napr. migrácie, EÚ, NATO, aktuálnej politickej situácie a pod. 

Asi 23 percent ľudí ich dostáva, ale neposiela ďalej a 10 percent ich dostáva a preposiela svojim známym. 

Najmenej sa s reťazovými e-mailami stretávajú ľudia starší ako 60 rokov a ľudia mladší ako 29 rokov. 

Podľa záverečnej správy z prieskumu je preposielanie reťazových e-mailov spojené aj s deklarovanou životnou úrovňou. Tí, ktorí uviedli, že majú dobrú životnú úroveň posielajú reťazové e-maily menej, než tí, ktorí deklarovali nižšiu životnú úroveň. 

Blbosť alebo pravda? Tak pol na pol

Prieskum ukázal, že 52 percent respondentov považuje šírenie dezinformácií za závažný problém, pričom 31 percent to nepovažuje za závažný problém. 

Pri otázke, či dokážu respondenti rozoznať dezinformácie, sa opýtaní rozdelili do dvoch približne rovnakých skupín. Kým 42 percent si myslí, že vie dezinformácie rozoznať, 43 percent si myslí, že to nevie.

Vplyv dezinformácií na verejnú mienku sa ukazuje v odpovediach približne štvrtiny respondentov (27 percent), ktorí tvrdia, že poznajú niekoho v okolí, kto pod vplyvom dezinformácií zmenil svoje postoje. 

S výrokom že, „Dezinformácie často úmyselne šíria nedemokratické štáty, aby ovplyvnili verejnú mienku v ČR“ súhlasí zhruba 41 percent respondentov. Väčšinou sú to ľudia, ktorí deklarujú zvýšený záujem o politiku a skôr to sú pravicoví voliči.

Nie je prekvapením, že s dezinformáciou sa ľudia najčastejšie stretli na internete (70 percent opýtaných). Takmer polovica (45 percent) si podozrivú správu overuje, druhá polovica nie a 21 percent ľudí to zdieľa ďalej ak je to zaujímavé.

Prieskum ukázal, že reakcie na dezinformácie súvisia s dosiahnutým vzdelaním, dôverou v inštitúcie, politickým a volebným chovaním.

Dezinformácie totiž častejšie akceptujú ľudia z nižším dosiahnutým vzdelaním, občania s nižšou dôverou v štátne inštitúcie a priaznivci vyhranených krajne ľavicových a pravicových strán ako KSČM a SPD. 

Zaujímavý je aj pohľad na dezinformačné média, ktoré majú relatívne nízku čítanosť, poznateľnosť a dôveryhodnosť. 

Trochu z nich vyčnievajú Parlamentné listy, ktoré sa vo všetkých týchto ukazovateľoch približujú k mainstreamovým médiám, ale ostávajú niekde v zóne medzi nimi a dezinformačnými médiami.

Prieskum realizovalo Centrum pro výzkum veřejného mínění (CVVM) Sociologického ústavu Akademie věd ČR formou osobného rozhovoru v novembri 2019 na reprezentatívnej vzorke populácie 1015 respondentov vo veku nad 15 rokov.

ŽIADNE KOMENTÁRE