Twitter zakazuje politickú reklamu a Facebook maže ruské účty, ktoré šírili dezinformácie v afrických krajinách

Kým Facebook neplánuje zakázať politickú reklamu ani v prípade, keby obsahovala klamstvá, Twitter sa vybral inou cestou a politickú reklamu zakáže plošne.

Vlastník Facebooku Mark Zuckerberg nedávno uviedol, že Facebook neplánuje overovať fakty v politickej reklame. Zuckerberg to obhajoval na výsluchu pred Výborom pre finančné služby amerického kongresu právom na slobodu slova. Zuckerberg tiež uviedol, že každý občan má právo vidieť, ktorý politik klame, a ktorý nie.

Populárnym videom na sociálnych sieťach sa stala hlavne tá časť výsluchu, v ktorej sa kongresmanka Alexandria Ocasio-Cortez pýta Zuckerberga práve na to, či bude Facebook overovať fakty v politických reklamách.

Inou cestou sa vydáva Twitter, ktorý od 22. novembra globálne zakáže akúkoľvek platenú politickú reklamu. Oznámil to vlastník Twitteru Jack Dorsey. Zákaz tak začne platiť ešte pred britskými parlamentnými voľbami, ktoré sa budú konať 12. decembra.

Podľa Dorseyho by šírenie politickej reklamy na sociálnych sieťach nemalo byť otázkou peňazí, ktoré môže politický subjekt na šírenie svojej reklamy využiť.

Dorsey vo svojom statuse narážal aj na politiku Facebooku, keď napísal: „Napríklad nie je vierohodné hovoriť: Tvrdo pracujeme na zastavení zneužívania nášho systému na šírenie zavádzajúcich informácií, ale ak niekto zaplatí, aby sme cielili a nútili ľudí pozerať sa na ich politickú reklamu… tak môžu hovoriť, čo chcú.“

Na rozdiel od Twitteru, sa Facebook snaží sústrediť na iné formy boja s dezinformáciami, ktoré sa vďaka jeho vlastným algoritmom masovo šíria v digitálnom priestore.

Twitter svojím rozhodnutím napriek tomu prispel k tlaku na Facebook, ktorému čelí pre svoj postoj k šíreniu politickej reklamy.

Profesor žurnalistiky a mediálnych štúdií na Severokarolínskej univerzite Daniel Kreiss však tvrdí, že sociálne siete by sa mali skôr zamerať na obmedzenie použitia osobných údajov na cielenie politickej reklamy, namiesto jej plošného zakazovania.

Facebook medzitým spustil pre obyvateľov väčších miest v USA novú záložku v mobilnej aplikácii, v ktorej sa budú zobrazovať upozornenia na správy z menších lokálnych médií.

Touto formou chce svojim používateľom priniesť pôvodný a dôveryhodný obsah lokálneho spravodajstva.

Dôležitý krok proti dezinformačným kampaniam urobil Facebook nedávno aj tým, že odhalil a zrušil sieť takmer 200 falošných ruských účtov, ktoré šírili dezinformácie v ôsmich afrických krajinách: v Kamerune, Stredoafrickej republike, Líbyi, Severnom Sudáne, na Madagaskare, v Demokratickej republike Kongo, Mozambiku a Pobreží Slonoviny.

Podľa Facebooku boli tieto siete prepojené na Jevgenija Prigožina, ktorý stojí za známou farmou trollov Internet Research Agency, ktorá ovplyvňovala americké prezidentské voľby v roku 2016. Prigožin je spájaný aj so skupinou ruských žoldnierov Wagner.

Skupina Wagner poslala svojich bojovníkov napríklad do bojov na východnú Ukrajinu, do Sýrie, ale aj do Stredoafrickej republiky.

Ruská dezinformačná kampaň sa v spomínaných afrických krajinách venovala geopolitike, ale aj lokálnej politike, pričom šírila správy z ruských štátnych médií. Na reklamu minuli jej aktéri približne 90-tisíc dolárov.

Aj tento prípad dokazuje zvýšený záujem Ruska o africké krajiny, v ktorých si snaží získať čoraz väčší vplyv.

Putin dokonca 23. a 24. októbra v Soči zorganizoval samit Rusko – Afrika, na ktorom sa zúčastnili reprezentanti všetkých afrických krajín. Putin na ňom hovoril o túžbe po zintenzívnení hospodárskej, politickej a bezpečnostnej spolupráce medzi Ruskom a africkými krajinami.

ŽIADNE KOMENTÁRE