Únia a NATO sa spájajú v boji proti propagande

Únia a NATO sa spájajú v boji proti propagande

Fínsko predstavilo plán na vytvorenie centra na boj proti hybridným hrozbám. Stratégiu na boj s dezinformáciami má aj Slovensko, no v porovnaní s Českou republikou zaostáva.

Európa si čoraz viac uvedomuje závažnosť dezinformačnej kampane, ktorá sa šíri naprieč kontinentom. Dôkazom je aj rezolúcia Európskeho parlamentu o Strategickej komunikácii. K boju proti dezinformačnej kampani chce prispieť najnovšie aj Fínsko. Plánuje vytvorenie centra na výskum spôsobov ako účinne bojovať proti hybridným hrozbám.

Centrum by malo byť zriadené v Helsinkách. Zámerom je vytvoriť platformu na spoluprácu Európskej únie a NATO v tejto oblasti. Jori Arvonen z fínskeho ministerstva zahraničných vecí oznámil, že záujem o spoluprácu na vybudovaní centra vyjadrili Spojené štáty, Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Poľsko, Švédsko, pobaltské štáty a aj zástupcovia Európskej únie a NATO.

Cieľom tejto iniciatívy je posilňovanie pripravenosti a odolnosti zúčastnených strán voči hybridným hrozbám. Pomôcť tomu má skúmanie problematiky, špeciálny tréning a vymieňanie si osvedčených postupov a skúseností.

Európska únia sa už dnes snaží bojovať proti ruskej dezinformačnej kampani. Od marca 2015 funguje takzvaná East StratCom Task force, ktorá dvakrát týždenne vydáva správy o ruskej propagande, tzv. Disinformation Digest. Antipropaganda.sk pravidelne prináša slovenské preklady týchto správ.

O hrozbe propagandy zo strany Ruska sa píše aj v správe o činnosti Slovenskej informačnej služby za rok 2015 a otvorene o nej začína hovoriť aj Ministerstvo vnútra SR. V rámci projektu Efektívne monitorovanie, odhaľovanie, objasňovanie prejavov násilného extrémizmu v kyberpriestore bude využívať aplikáciu, ktorá má odhaliť šírenie propagandy na internete. Súčasťou tejto iniciatívy budú aj aktivity zamerané na odhaľovanie dezinformačných kampaní. „Tento krok ministerstva vnútra je určite dobré oceniť, pretože je to jasný signál toho, že propagandu považuje za vážnu bezpečnostnú hrozbu a mieni sa ňou vo svojich politikách zaoberať“, objasňuje Monika Masariková zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku. Dodáva však, že: „Je potrebné počkať si, ako sa táto iniciatíva prejaví v praxi, či sa stanú tieto výstupy monitoringu aj súčasťou strategických dokumentov a či tieto opatrenia a iniciatívy budú podporené aj dostatočnými personálnymi kapacitami.“

V porovnaní s Českou republikou Slovensko zaostáva. V Česku už dnes pracujú na vytvorení špeciálneho tímu tridsiatich odborníkov, ktorý bude schopný odhaliť a okamžite reagovať na akúkoľvek dezinformáciu v kyberpiestore. V pláne je navyše aj vydanie špeciálneho manuálu a preškolenie štátnych zamestnancov tak, aby boli voči propagande odolní.