V bitke o Náhorný Karabach vydávajú počítačovú hru za realitu

V bitke o Náhorný Karabach vydávajú počítačovú hru za realitu

Napätie medzi Arménskom a Azerbajdžanom o sporné územie pokračuje aj necelý mesiac od septembrového obnovenia násilností. Priamo úmerne fyzickým útokom rastie aj množstvo zverejňovaných hoaxov z oboch strán. Napríklad aj také, že americká speváčka Lady Gaga vysiela cez videoklip skryté signály Arménom, o čom sme nedávno písali.

Konflikt sa točí okolo územia „Artsakh.“ To je síce medzinárodne uznané ako súčasť Azerbajdžanskej republiky, no väčšinu tvoria etnickí Arméni. Tí sa s podporou arménskej vlády snažia od Azerbajdžanu odtrhnúť.

Obe krajiny rozdeľuje najmä náboženstvo. Arméni sú hrdí kresťania a Azerbajdžanci sú nemenej hrdí moslimovia. Spor nabral na vážnosti ešte v čase Sovietskeho zväzu, ktorého súčasťou boli oba štáty. Počas neskorších 80. a prvej polovice 90. rokov dvadsiateho storočia  prebiehali v záujme získania kontroly nad územím Náhorného Karabachu tvrdé boje. Do krehkého prímeria podpísaného v máji roku 1994 si konflikt vyžiadal 25 000 ľudských životov. Státisíce prišli o strechu nad hlavou.

Napriek tejto dohode nedošlo k definitívnemu ukončeniu výbojov. Násilnosti sa útržkovito objavovali počas celej doby existencie republík.

Propaganda ako ďalší vojak v poli

Získať overené a dôveryhodné informácie z konfliktu je mimoriadne náročné. Politickí lídri oboch strán, ale aj miestne médiá často ohýbajú pravdu vo svoj prospech. Vojnovej propagande neunikli ani sociálne médiá.

Podľa analýzy BBC počet hľadaných výrazov súvisiacich s prebiehajúcim konfliktom na sociálnych sieťach výrazne vzrástol. Len slová „Armenia“ a „Azerbaijan“ dosiahli na sociálnej sieti Facebook viac ako 20, resp. 17 miliónov interakcií. Rovnako sa na sociálnych sieťach zvýšila aktivita vládnych stránok, ako aj ich interakcia s používateľmi.

Ako v prípade Azerbajdžanu, tak aj Arménska vznikajú privátne Facebookove skupiny, kde sa podporovatelia jednotlivých strán konfliktu zhromažďujú a koordinujú. Ich zámerom je docieliť čo najmasovejšie šírenie propagandy. Tieto skupiny zaznamenali v posledných dňoch raketový nárast členov. Čoraz viac sa na scéne objavujú aj falošné profily šíriace tieto myšlienky v sekciách s komentármi pod príspevkami týkajúcimi sa konfliktu.

Videá zobrazujúce falošný kontext

Jednou z foriem nepodložených správ, ktoré sa šíria prostredníctvom sociálnych platforiem, sú zábery natočené na mobilné telefóny. Problém je, že to čo je na videu často vôbec nesedí s tým, čo sa snaží nahovoriť doplnkový text k videu.

Obdobnú situáciu zachytáva aj prípad videa, ktoré na Twitteri videlo 250 000 ľudí. Popis hovorí o iránskych občanoch, ktorí na iránskej hranici s problematickým územím pozorujú boje medzi Arménskom a Azerbajdžanom.

V skutočnosti ide o video z ruskej prehliadky vojenskej techniky z novembra 2019. Aktéri videa hovoria po rusky, pričom jeden z nich má na sebe oblečený odev s nápisom „Russia.“

Autor sa síce za jeho zverejnenie ospravedlnil, no zo siete ho nestiahol.

Podobným prípadom bolo aj klip akože znázorňujúci zostrelenie azerbajdžanskej stíhačky arménskym letectvom. Reálne sa však išlo o útržky počítačovej hry (!!!) Arma 3. To zverejnil japonský Youtube kanál s dodatkom, že je to fikcia zo spomínanej hry. Indická televízia TV9 Bharatvarsh dokonca tieto zábery uverejnila vo svojom spravodajstve.