Výskum v Čechách: Túžia po uznaní, preto šíria hoaxy, aby zmenili svet

Výskum v Čechách: Túžia po uznaní, preto šíria hoaxy, aby zmenili svet

Česká výskumná agentúra STEM robila výskum o šíriteľoch dezinformácií. Jeho výsledky potvrdzujú a zároveň aj negujú niektoré stereotypy. Vo väčšine zistení by sa našiel aj nejeden slovenský dezinformátor, ktorý „nie je ouca“ a šíri pravdu, „kým ju nesmažú.“

Pred dvomi týždňami sme uverejnili výsledky prieskumu, podľa ktorého väčšina ľudí v Českej republike nepozná, či lepšie nevie rozoznať dezinformačné weby. Agentúra STEM na to nadviazala kvantitatívnym a kvalitatívnym prieskumom o typológii ľudí, ktorí šíria hoaxy. Tie sa k ľuďom často dostávajú skrz známych a politikov.

Väčšina Čechov médiám neverí

Z výskumu vyskočilo, že až 72 percent českých občanov verí, že im komerčné a verejnoprávne média niečo taja – skresľujú alebo nezverejňujú dôležité informácie. Preto si ich 41 percent ľudí následne hľadá inde.

Ďalších šesť percent opýtaných uvádza, že takéto zamlčiavané informácie dostáva aspoň raz za týždeň a 14 percent raz alebo dvakrát do mesiaca. Z nich iba zlomok preposiela správy ďalej – 12 percent raz do mesiaca, 19 percent niekoľkokrát do roka. 

Výskumníci aj na základe týchto odpovedí vyskladali typológiu českej informačnej duše. Českým sociológom sa podarilo z výskumu identifikovať tri základné skupiny ľudí.

Autori – aktívne tvoria dezinformácie. Ide iba o jedno percento ľudí. 

Šíritelia – zdieľajú a preposielajú dezinformácie a alternatívne vysvetlenia reality, ktoré podľa nich veľké média skresľujú a zamlčiavajú aspoň raz za mesiac. Tvoria päť percent obyvateľov. Práve na nich sa zameral hlbší prieskum. 

Hľadači – aktívne hľadajú alternatívne vysvetlenia reality a informácie, ktoré veľké média zamlčiavajú, ale nepreposielajú ich. Je ich desať percent. 

Spontánni a expertní šíritelia dezinformácií

Samotná druhá skupina šíriteľov alternatívnych vysvetlení sveta sa dá rozdeliť na dve podskupiny. „Expertov“ a spontánnych šíriteľov.

  1. Spontánni šíritelia – šíria dezinformácie kvôli sociálnemu kontaktu, potrebe patriť do nejakej skupiny, obľúbenosti. Šíria ich skôr bez rozmyslu a so spoločenskými motívmi.
  2. Expertní šíritelia – sú presvedčení o svojej pravde a že spoločenskému a politickému dianiu rozumejú. Medzi ich hlavné motívy patrí potreba uznania, získanie pozornosti, vplyvu, či pocitu, že sú výnimoční tým, že vedia viac ako ostatní.

Šíritelia sú pomerne rôznorodá skupina, no napriek tomu sa sociológom podarilo definovať niekoľko spoločných vlastností.

Svet speje do záhuby a oni nám to taja

Všetkých šíriteľov spája vysoká nedôvera k médiám a elitám. Túto nedôveru zdieľajú ku všetkým médiám, nie len tým mainstreamovým. 

Šíritelia vedia, že internet je plný dezinformácií, hoaxov a výmyslov. Často však označujú za dezinformácie články z mainstreamových médií, takže to nie je dôvod, prečo by si lepšie vyberali zdroje. Obsah totiž posudzujú podľa toho, či sa zhoduje s ich svetonázorom a nie podľa zdroja informácie alebo dezinformácie. 

Ak sa aj v mainstreamových médiách objaví správa, ktorá zodpovedá ich pohľadu na svet, tak sú ochotní jej veriť. Kľúčové pre ich svetonázor je odmietanie migrácie do Európy, nedôvera k elitám a EÚ, nedôvera k nezávislým inštitúciám (súdy, vedecké ústavy atď.)

Šíritelia majú taktiež nereálne predstavy o fungovaní médií. Sú presvedčení, že všetky veľké média niekomu slúžia (finančným skupinám, vláde, opozícii) a podliehajú tak cenzúre alebo autocenzúre. Finančné a politické pozadie alternatívnych zdrojov informácií ich však nezaujímajú. 

Ďalšou charakteristikou šíriteľov dezinformácií je obava o osud tohto sveta (kvôli migrácii, konzumu, technológiám atď.). Z tejto situácie nevidia východisko. 

Časť šíriteľov potom podlieha konšpiračnému mysleniu a nedôvere k väčšine oficiálnych vysvetlení reality.

Zo siedmych konšpiračných teórií, ktoré výskumníci predložili šíriteľom, ich priemerne polovicu označili šíritelia za dôveryhodnú. 

Šíritelia taktiež dôverujú priemerne trom z desiatich dezinformácií o koronavíruse. Najčastejšie tomu, že vláda úmyselne vyvoláva paniku, že vírus unikol z laboratória a že pandémia súvisí s migráciou.

Expertní hoaxeri veria, že zmenia svet

Expertných šíriteľov odlišuje od spontánnych to, že majú silný politický názor, zaujímajú sa o politiku a sú ochotní o nej diskutovať. 

Tvrdia, že vyhľadávajú primárne zdroje informácií. Robia to však selektívne podľa vlastného svetonázoru. 

Obsah si vyberajú podľa pár kľúčových tém ako migrácia, príroda, EÚ, gender, mimovládne organizácie, národná hrdosť.

Šírenie obsahov, ktorým veria vnímajú ako vytváranie protiváhy proti dominancii mainstreamových médií. Geopolitiku vidia ako súperenie mocností, hlavne USA a Ruska.

Expertní šíritelia majú aj určitý pocit jedinečnosti. Majú pocit, že sú viac ako obyčajní ľudia, ktorí veria tomu, čo sa im povie. Na slovenskom internete ich charakterizuje veta: „Nie som ouca.“

Nie sú to iba ľudia s nižším vzdelaním a zo sociálne slabších skupín

Podľa českých výskumníkov sa na šíriteľov nevzťahuje mnoho mediálnych stereotypov. Svoju ekonomickú situáciu nepovažujú za zlú. Nemajú vždy vyhranené a jasné politické názory. Nie sú to dominantne len starší ľudia. Nemajú vždy nízku mediálnu gramotnosť a niektorí z nich sa snažia overovať informácie.

Charakterizuje ich to, že sa snažia hľadať alternatívu, voči tomu, čo považujú za dominantný svetonázor médií. Nedôverujú však médiám a oficiálnym správam, no nemajú iné mediálne zdroje, ktorým by silno dôverovali.

Na záver českí výskumníci upozorňujú, že vzhľadom na rôznorodosť šíriteľov si to vyžaduje ešte ďalší výskum, ktorý by sa odpichol od týchto zistení.