Zem a Vek opäť úmyselne zavádza: NATO je agresívne a konfrontuje Rusko!

Zem a Vek opäť úmyselne zavádza: NATO je agresívne a konfrontuje Rusko!

Portál Zem a Vek priniesol článok, cieľom ktorého je vytvoriť domnienku, že Slovensko vyvíja vo vzťahu k Rusku asymetrické a nepriateľské aktivity. Text obsahuje neúplné a zámerne zamlčané informácie.

Konšpiračný spravodajský web Zem a Vek publikoval článok, ktorý sa zaoberá vytvorením štyroch práporov NATO v Poľsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku na ochranu východnej hranice Aliancie a slovenským príspevkom v podobe výcvikovej misie v Lotyšsku. Okrem iného sa v článku píše, že zriadenie práporov je výsledkom agresívne pôsobiaceho summitu NATO vo Varšave, Slovensko svojím príspevkom do tejto misie vyvíja asymetrické a nepriateľské aktivity smerom k Rusku a  text dokonca spochybňuje ústavnosť takéhoto vyslania slovenských vojakov do Lotyšska.

V prvom rade summit NATO, ktorý sa konal v júli vo Varšave, nemal voči žiadnemu štátu pôsobiť agresívne. V deklarácii, ktorá bola na summite prijatá je explicitne uvedené, že NATO nemá predstavovať hrozbu pre žiadnu krajinu, preto je Aliancia pripravená na konštruktívny dialóg s Moskvou, v záujme minimalizácie rizika vojenských incidentov. V dokumente sa taktiež uvádza, že všetky prijímané opatrenia majú výlučne obranný charakter.

Minister obrany Peter Gajdoš deklaroval vyslanie výcvikovej misie s počtom cca 150 vojakov do Lotyšska v čase od apríla do júna 2017, ako príspevok Slovenskej republiky v rámci tejto iniciatívy. Podstatný údaj o dĺžke pobytu slovenských vojakov na lotyšskom území sa v článku Zem a Vek nenachádza, čo má zámerne  u čitateľa navodiť dojem, že ide o dlhodobú misiu.

Autor článku spochybňuje ústavnosť takéhoto vyslania slovenských vojakov na výcvikovú misiu. Podľa čl.119 Ústavy Slovenskej republiky má však vláda právo rozhodnúť o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií. Práve v prípade tohto slovenského príspevku sa jedná o výcvikovú misiu. Naznačovať, že „nie je explicitne jasné…či sa takáto misia…nedostáva do konfliktu s jej ústavou“, je úmyselné zavádzanie, pretože na overenie ústavnosti tohto kroku nie je potrebný titul v odbore práva, autorovi by stačilo venovať pár minút svojho času a jednoducho použiť Google.

V texte sa uvádza: „Slovensko začína týmto rozvíjať aktivity, ktoré má Ruská federácia vo vzťahu k sebe právo vnímať ako asymetrické, konfrontačné a nepriateľské. A ony takými fakticky aj sú.“ Pre ucelený obraz o celej problematike je potrebné uviesť, že posilňovanie ochrany východnej hranice NATO má svoje objektívne dôvody. Je to reakcia na anexiu časti územia jej bezprostredného suseda, a taktiež na aktivity Ruska v posledných mesiacoch, ktorými sú vojenské cvičenia na Kryme, niekoľkonásobné narušenie vzdušného priestoru Estónska, umiestnenie rakiet Iskander do Kaliningradskej  oblasti alebo obnovovanie vojenských základní na Kryme.

Záver článku, kedy sa autor podľa vlastných slov presúva z politologicko-legislatívnej platformy do morálnej platformy argumentuje, že bojovať proti ruskému národu bolo pre Slovákov vždy čosi neprirodzené, zvrátené, odporné. Má to byť podlé, po tom, čo „(ruský národ) priniesol najvyššiu obeť za to, aby zbavil Európu jej vlastného produktu – fašizmu“.  Autorovi článku možno treba pripomenúť fakt, že po oslobodení Európy od fašizmu Rusko prinieslo svoj vlastný „produkt“, a ruskí vojaci pobudli na území viacerých členských krajín až do začiatku deväťdesiatych rokov.