OSN si podľa Sputnika vymyslela porušovanie ľudských práv na Kryme

Podľa španielskej verzie Sputnika je novoprijatá rezolúcia OSN o porušovaní ľudských práv na Kryme „mýtus a nezdopovedá skutočnej situácii“. Priamemu prístupu pozorovateľov sa však Rusi bránia.

Rezolúcia OSN o stave ľudských práv v Krymskej autonómnej republike a v meste Sevastopoľ bola prijatá 19. decembra. Hlasovalo za ňu 70 štátov, 26 hlasovalo proti a 76 krajín sa hlasovania zdržalo. Rezolúcia vyzvala Ruskú federáciu, aby okamžite zastavila porušovanie ľudských práv, ako napríklad svojvoľné zadržiavanie obyvateľov vo väzbe, mučenie a iné kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie. Ďalej žiada Ruskú federáciu, aby dodržala dočasné rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora a obnovila dodržiavanie práv a slobôd občanov Ukrajiny na Kryme.

Rezolúciu bola predložila Ukrajina a tridsať ďalších štátov. Podľa predstaviteľa Ukrajiny pri OSN sa situácia na Kryme a v Sevastopole i naďalej zhoršuje. Vyjadril znepokojenie nad tým, že Rusko neprejavuje žiadne náznaky, že by malo záujem konať v súlade s prijatou rezolúciou. Podľa neho musí medzinárodné spoločenstvo zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv. Upozornil, že obyvatelia Krymu zostávajú napriek okupácii ukrajinskými občanmi. Pred hlasovaním vyzval členské štáty, aby brali do úvahy spoločné hodnoty a chránili tak krymských obyvateľov pred „tyraniou ich votrelcov“.

Proti rezolúcii sa ohradila prezidentka Ukrajinskej komunity na Kryme Anastasia Gridchina. Podľa španielskeho Sputnika OSN vytkla, že organizácia „nikdy nenavštívila Krym, ani sa nespýtala Ukrajincov či Krymských Tatárov na ich život na Kryme. Vymýšľa si teda mýty a klamstvá, že sú utláčaní“. Ukrajinská komunita na Kryme je však organizácia riadená Kremľom. Na jej stoja členovia strany Jednotné Rusko a snaží sa dokázať, ako dobre sa Ukrajincom na Kryme žije.

V skutočnosti sa OSN dlhodobo snaží získať prístup na Krym, aby tam mohla kontrolovať dodržiavanie ľudských práv. Misia má mandát žiadať tento prístup na základe dvoch predošlých rezolúcií. Najnovšia rezolúcia však odsudzuje Rusko za to, že stále odopiera OSN pozorovanie situácie na Kryme. Misia OSN na monitorovanie ľudských práv v Ukrajine žiadala prístup na Krym niekoľkokrát, Rusko však žiadosti opakovane zamietlo. Argumentovalo tým, že Krym je súčasťou Ruskej federácie a keďže misia má mandát len pre územie Ukrajiny, je neplatný pre Krym. Keďže OSN odmieta uznať Krym ako súčasť Ruskej federácie, ide o patovú situáciu.

Aj tvrdenie, že OSN nekomunikovala priamo s obyvateľmi, je nepravdivé. Portál StopFake oslovil Irinu Jakovlevovú, koordinátorku pre komunikáciu Misie OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine, aby objasnila, ako misia zbierala dáta, ak tvrdí, že nemala prístup na Krym. Podľa Jakovlevovej misia získavala informácie od svedkov, ktorí cestovali z Ukrajiny na Krym a opačne. Rozhovory boli vedené prostredníctvom osobného stretnutia, cez telefón či Skype. Od marca 2014 terénni pracovníci OSN uskutočnili stovky takýchto rozhovorov s Rusmi, Ukrajincami aj Krymskými Tatármi a podľa nich dostatočne dôveryhodne poukazujú na situáciu dodržiavania ľudských práv na Kryme.

ŽIADNE KOMENTÁRE