Keby bol obraz kremeľských médií o Európe pravdivý, nechceli by ste v nej žiť

Len zlomok Rusov chce alebo môže sledovať zahraničné médiá. Kremeľskej propagande sa vďaka tomu ľahko vytvára obraz, aký potrebuje.

Protesty, migranti, prírodné katastrofy a neschopná armáda. Taký je prevládajúci obraz Európskej únie, ktorý svojim divákom podsúvajú ruské štátne televízie. Vyplýva to z výskumu ukrajinského analytického centra na skúmanie hybridnej vojny (UCMC).

Ruská štátna propaganda nemá vplyv len na medzinárodné vzťahy, ale aj na domácu politiku a podporu Kremľa. Napríklad démonizovanie Ukrajiny zvyšuje počet dobrovoľníkov ochotných zapojiť sa do bojov na východnej Ukrajine. Preto strávili experti z UCMC uplynulých šesť mesiacov sledovaním domácej ruskej propagandy.

Šíreniu kremeľského videnia sveta veľmi napomáha, že len päť percent Rusov hovorí cudzím jazykom, zväčša je to angličtina, šesť percent sleduje správy v zahraničných médiách a iba sedem percent cestuje ďalej ako do krajín bývalého Sovietskeho zväzu.

Takéto zvyky ruského obyvateľstva a veľká dôvera v štátom kontrolované médiá vytvárajú vysokú mieru lojality voči ruskému prezidentovi a neschopnosť kriticky vnímať jeho konanie.

Výskum skúmal spravodajstvo troch štátom kontrolovaných ruských médií v období od júla 2014 do decembra 2017. Prvým sledovaným kanálom bola Rossija 1 (relácie Správy, Správy týždňa, Sobotňajšie správy, Večer s Vladimirom Solovyovom), druhým Prvý kanál (Správy, Nedeľný čas, Čas) a posledným NTV (Dnes, Väčšina).

Štúdia sa zameriavala najmä na spravodajstvo, pretože v zábavných reláciách sa o Európe vyjadrovali podstatne ostrejšie. Napríklad v jednej zábavnom programe na stanici NTV nazvali francúzskeho prezidenta Emanuela Macrona “gayom gerontofilom“, či hrozili Estónsku vojenským zásahom.

V sledovaných reláciách zazneli informácie o 28 členských štátoch Európskej únie, ale aj o Nórsku, Švajčiarsku či štátoch Východného partnerstva. Počas rokov 2014 až 2017 bolo v sledovaných programoch vyše 45-tisíc negatívnych zmienok o týchto štátoch. O Európskej únii negatívne informovali v priemere 18-krát denne.

Zaujímavý je aj pomer negatívnych a pozitívnych, respektíve neutrálnych správ. V prípade Európskej únie to bolo 85 negatívnych správ proti 15 percentám zvyšných. V prípade Bieloruska, ktoré je spojencom Ruska bol pomer obrátený na 60 ku 40 v prospech pozitívnych správ.

Najzaujímavejšiu výnimku medzi západnými krajinami tvorí Švajčiarsko, ktoré bolo negatívne spomínane “iba” v 57 percentách príspevkov. Dôvodom má byť nielen švajčiarska neutralita, ale aj švajčiarske banky, v ktorých má ruská elita svoje peniaze.

Autori výskumu rozdelili správy do šiestich skupín, ktoré vytvárajú negatívny obraz Európskej únie.

Hrôzy života

Najrozšírenejším príbehom ruskej propagandy o Únii je ten o živote plnom nebezpečenstva. Najčastejšie skloňovanými témami sú prírodné katastrofy, nehody či zločiny. Pozornosť sa v ruských médiách venuje aj bezvýznamným malým nehodám či cestám, ktoré museli dočasne uzavrieť po silnom snežení. Samozrejme že rovnaké “katastrofy“ sa dejú aj v Rusku, ale pozornosť sa venuje najmä tým európskym.

Podobnými správami proruské médiá zabíjajú dve muchy jednou ranou. Poukazujú na ťažký život v Európe a zároveň na údajnú neefektívnosť bezpečnostných zložiek, ktoré vraj nedokážu primerane reagovať na kritické situácie. Podobné správy boli najmä o Francúzsku (16%), Taliansku (13%), Nemecku (10%), Spojenom kráľovstve (9%) a Španielsku (7%).

Podľa prieskumu Levada Center z januára 2016 sa až 70 percent Rusov vyhýba cestovaniu do zahraničia z bezpečnostných dôvodov.

Západ v úpadku

Úpadok Západu je v ruskom spravodajstve rozšírená fráza. Odkazuje na chýbajúcu jednotu a úpadok morálnych hodnôt v Európskej únii.

Európania sú často zobrazovaní ako neonacisti, pedofili alebo ľudia, medzi ktorými je incest na dennom poriadku. Naopak Rusi sú vyobrazovaní ako “nositelia duchovnosti a skutočných hodnôt“.

Ruské médiá si samy vytvárajú príbehy o “ruských deťoch odcudzených z rodín v Škandinávii“, strane pedofilov v Holandsku či legalizácii incestu v Švédsku. Častý je aj sentiment za Sovietskym zväzom, ktorý musel vtrhnúť do Európy a zastaviť fašistov. Popularitu pravicových strán v Európe nazývajú ruské médiá “renesanciou fašizmu“.

V programe Večer s Vladimirom Solovjovom zaznelo: „Historický triumf Európy sa skončil spojenectvom pod nacistickou vlajkou, a potom dostal ranu do tváre ruskou topánkou.“

Protesty

Podľa ruských televízii, sa každý jeden deň v Európe odohráva protest. Či už ide o protesty farmárov, robotníkov alebo stevardov, príčinou je vždy neefektívnosť a slabý manažment.

Európania podľa ruských televízií nesúhlasia s politikou svojich vlád a ich hlasy nie sú vypočuté, preto musia protestovať. V skutočnosti ide o prax, ktorá je bežnou súčasťou demokracie, ale Putinov režim ju považuje za škodlivú a bojí sa, že sa ujme aj v Rusku.

Naopak v Rusku, sú protesty zväčša neúspešné a končia sa stovkami uväznených protestujúcich.

Terorizmus

Aj keď sa o terorizme píše všade na svete, pre ruské médiá je to jedna z top tém. Dokonca aj udalosti, ktoré nie sú teroristickými útokmi, sú v ruských médiách za terorizmus označované. Snahou je vytvoriť obraz neustále ohrozenej Európy.

Tieto tragédie sú často zobrazované ako odveta za zlú politiku európskych krajín. Aj v tomto prípade je výsledkom obraz neschopných bezpečnostných zložiek v štátoch EÚ.

Na jeho vytvorenie dobre poslúžia aj skutočné príbehy, z ktorých prokremeľskí novinári vyvodzujú ďalekosiahle príbehy.

Jedným z príkladov je reportáž Prvého kanálu o 19-ročnom mužovi z Francúzska, o ktorom bezpečnostné zložky údajne mali informácie o jeho snahe odísť do Sýrie a bojovať na strane extrémistov. Napriek tomu, že bol pod dohľadom, byt mohol opustiť len raz za deň a musel na nohe nosiť elektrický náramok, podarilo sa mu vtrhnúť do kostola a podrezať 84-ročného kňaza.

Utečenecká kríza

V prípade utečeneckej krízy ruské médiá tvrdia, že za ňu môžu Únia a Spojené štáty, ktoré vstúpili do bojov v Sýrii.

Ruská propaganda vytvára obraz utečencov, ktorí plnia európske mestá, vytláčajú miestnych, páchajú trestné činy či teroristické útoky.

Protiruské sankcie

Sankcie namierené proti Rusku viac škodia Európskej únii a väčšina jej členských štátov by bola za ich zrušenie. Médiá vytvárajú obraz o silnom, nezávislom a sebestačnom Rusku, ktoré nepotrebuje obchodovať s ostatnými krajinami. Práve naopak, ostatné krajiny potrebujú Rusko.

“Napríklad televízia NTV informovala, že podľa vlastných analýz Európskej únie, stáli sankcie členské štáty 17 miliárd eur. Hospodárstvo Únie však na rozdiel od toho ruského aj v čase najväčšieho napätia rástlo a sankcie mu nespôsobili vážnejšie problémy (HDP Únie v roku 2015 zmenšili o 0,4 percenta). To už prokremeľské médiá ignorujú.

Rusko sa vo svojej propagande nezaoberá len Úniou ako celkom, ale často sa venuje aj jej členským štátom.

Pobaltské krajiny nazýva “cvičným poľom pre NATO“ a Veľkú Britániu “bábkou USA“.

Problémom je, že v ruských médiách takmer vôbec nie je prezentovaný opačný názor. Na jednej strane je veľmi obmedzená sloboda tlače, a na druhej strane experti s inými názormi sú často zosmiešňovaní.

Býva zvykom na nich počas diskusie pokrikovať a viackrát už došlo aj k fyzickému napadnutiu.

Keďže obyvatelia Ruska nemajú takmer žiadny prístup k iným zdrojom informácií, nie je pre prokremeľské médiá ťažké vytvoriť želaný obraz Európskej únie. Rusi ju vidia ako nebezpečné miesto a Európanov ako ľudí bez morálnych hodnôt, pričom Rusko samotné je vykresľované ako prosperujúce, bezpečné a stabilné.

ŽIADNE KOMENTÁRE