Estónci dvihli Rusov zo stoličky. Parlamentným uznesením im pripomenuli, ako si s Hitlerom rozdelili Európu

V Pobaltí pokračuje boj proti falšovaniu histórie zo strany Ruska. Estónsky parlament minulý týždeň prijal v parlamente uznesenie, v ktorom odsudzuje ruské snahy o prepisovanie dejín. Za prijatie uznesenia hlasovalo 72 zo 73 prítomných poslancov.   

V uznesení zároveň vyhlásili podporu Poľsku a ďalším krajinám, ktoré sa Rusko snaží obviňovať z rozpútania druhej svetovej vojny. 

Vyhlásenie hovorí, že súčasná ruská politická reprezentácia sa snaží z obetí vojny urobiť agresorov, pričom odmieta uznať úlohu Sovietskeho zväzu ako jedného z hlavných iniciátorov druhej svetovej vojny. 

Estónci jednoznačne odsudzujú pakt Molotov – Ribbentrop aj s jeho tajnými dodatkami o rozdelení Európy medzi nacistické Nemecko a komunistický Sovietsky zväz. Druhá svetová vojna bola podľa uznesenia priamym vyústením tohto paktu. 

Ruský veľvyslanec v Estónsku Alexander Petrov pre ruskú tlačovú agentúru TASS označil toto uznesenie za „bohapustý čin“. Podľa neho ide zo strany Estónska o nepriateľský krok, ktorý podkopáva atmosféru v bilaterálnych vzťahoch. „Takáto hanebná akcia musí byť odsúdená“ dodal Petrov. 

Estónsko sa v uznesení odvoláva aj na rezolúciu Európskeho parlamentu zo septembra 2019, v ktorej sa taktiež píše o dôležitosti historickej pamäti aj v súvislosti s udalosťami druhej svetovej vojny. 

Práve kvôli reakcii ruského prezidenta Vladimira Putina na túto rezolúciu európskeho parlamentu sa Rusko dostalo do diplomatickej roztržky s Poľskom, ktoré Putin obvinil z antisemitizmu a z rozpútania druhej svetovej vojny. 

Okrem toho Putin obhajoval pakt Molotov – Ribbentrop a spájanie tohto paktu so začiatkom druhej svetovej vojny označil za „číry nezmysel“. 

A to presne robí ruská propaganda. Ruka v ruke s politickým diskurzom ide v Rusku totiž aj mediálny diskurz v réžii štátnych médií. Tie dlhodobo prepisujú históriu. Obhajujú Sovietsky zväz a pomocou historických neprávd útočia na Poľsko alebo pobaltské krajiny Litvu, Lotyšsko a Estónsko. 

V nedávnom článku sme upozornili, že kremeľské média ignorujú historické fakty a prezentujú Sovietsky zväz ako mierotvorcu a osloboditeľa Európy od fašizmu, zatiaľ čo Poľsko prezentujú ako údajného vojenského agresora, ktorý sa spojil s Hitlerom. Poliakov prezentujú ako antisemitov, ktorí aj dnes vedú spolu s pobaltskými krajinami informačnú vojnu proti Rusku.

Pobaltie v prvej línii

Pobaltské krajiny patria medzi tie, kde je kremeľská propaganda aktívna a sleduje tam svoje ciele. Litva, Lotyšsko a Estónsko preto proti nej podnikajú rôzne kroky od zmrazovania účtov propagandistom, cez zákaz vysielania, edukáciu, odvracanie kybernetických útokov atď. O taktikách pobaltských zemí v boji s kremeľskou propagandou sme písali napríklad tu

Historický revizionizmus súčasných politických a mediálnych predstaviteľov Ruska je však prítomný aj v prístupe k Česku a Slovensku. 

Česi vedia, ako Rusov nahnevať. Pravdou

V novembri 2019 sa do konfliktu s ruskými predstaviteľmi a médiami dostal starosta pražskej štvrti Řeporyje Pavel Novotný, ktorý chcel dať v Prahe postaviť pomník Vlasovcom, ktorí sa podieľali na oslobodení Prahy od nacistov, ale v Rusku ich vnímajú ako zradcov, ktorí nespolupracovali s Červenou armádou, ale s Nemcami (proti Nemcom sa obrátili až na konci vojny, kedy podporili Pražské povstanie). 

Novotného dokonca pozvali na videohovor do relácie „60 minút“ ruskej štátnej televízie Rossija 1. Po pár minútach obojstranných verbálnych útokov ho však vypli. 

Rusi prepisovali históriu aj v spore s primátorom Prahy 6 Ondřejom Kolářom, ktorý chcel dať premiestniť sochu maršala Koneva, ktorý sa síce podieľal na oslobodzovaní Československa, ale zároveň sa podieľal aj na potlačení maďarského povstania v roku 1956 či Pražskej jari v roku 1968. Ruský minister kultúry Vladimir Medinsky prirovnal Kolářa kvôli jeho plánom k nacistom. 

Ohľadom okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy pod taktovkou Sovietskeho zväzu sa s ruskými predstaviteľmi nepohodol ani český prezident Miloš Zeman. 

Český parlament totiž schválil zákon o pripomienke 21. augusta ako významného Dňa pamiatky obetí invázie v roku 1968 a následnej okupácie vojskami Varšavskej zmluvy. 

Ruská diplomacia považuje tento zákon za veľké rozčarovanie. Podľa ruského ministerstva zahraničných vecí neprospieva úspešnému priebehu obojstrannej spolupráce. 

Podľa Zemana ide zo strany ruského ministerstva zahraničia o „absolútnu drzosť“. A kvôli tejto reakcii Zeman rozmýšľa, či sa vôbec zúčastní oslavy 75. výročia konca Druhej svetovej vojny v Moskve, kde už prisľúbil účasť.

Ruskí predstavitelia spolu so štátnymi médiami totiž v línii historického revizionizmu a obhajoby Sovietskeho zväzu prezentujú okupáciu Československa po roku 1968 ako bratskú pomoc proti chystanej kontrarevolúcii. Podrobnejšie sme o ruských nepravdivých naratívoch o Pražskej jari a jej potlačení už písali tutu.

ŽIADNE KOMENTÁRE