Putin obhajuje pakt Molotov – Ribbentrop a útočí pritom na Poľsko

Kvôli Putinovým výrokom si Poľsko predvolalo ruského veľvyslanca vo Varšave Sergeja Andrejeva. 

V septembri prijal európsky parlament rezolúciu o 80. výročí začiatku druhej svetovej vojny. V rezolúcii sa spomína aj pakt Molotov – Ribbentrop medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom (ZSSR) ako jeden z aktov, ktoré pomohli k rozpútaniu tejto vojny. 

Pakt Molotov – Ribbentrop bola v podstate dohoda o vzájomnom neútočení medzi Treťou ríšou a Sovietskym zväzom. Pakt však obsahoval aj tajný dodatok, v ktorom sa Hitler so Stalinom dohodli o rozdelení sfér vplyvu v strednej a východnej Európe. 

Pakt podpísali ministri zahraničných vecí Viačeslav Molotov za ZSSR a Joachim von Ribbentrop za Nemecko 23. augusta 1939. Už 1. septembra 1939 Nemecko napadlo Poľsko a Sovieti napadli Poľsko 17. septembra 1939. Obe armády dokonca 22. septembra usporiadali spoločnú vojenskú prehliadku v obsadenom Brest-Litovsku, ktorý na základe vzájomnej dohody pripadol Sovietskemu zväzu.

Hitler pakt porušil v júni roku 1941, keď zaútočil na ZSSR. Až dovtedy s ním však Stalin veľmi intenzívne spolupracoval. Sovietsky zväz bol napríklad v roku 1941 najväčším obchodným partnerom nacistov.

Súčasná ruská politická reprezentácia považuje práve 22. júna 1941 za začiatok druhej svetovej vojny, pričom spochybňovanie výsledkov tejto „Veľkej vlasteneckej vojny“, ako ju v Rusku nazývajú, je v Rusku trestné. 

V roku 2016 dostal v Rusku pokutu 200-tisíc rubľov bloger Vladimir Lužgin, ktorý napísal, že ZSSR spolu s Nemeckom napadli Poľsko. 

Tohto výkladu sa drží aj ruský prezident Vladimir Putin, ktorý na prijatie rezolúcie európskeho parlamentu reagoval kritikou. Spájať pakt Molotov – Ribbentrop so začiatkom vojny je podľa Putina „číry nezmysel“. 

Putin povedal, že ZSSR bol donútený podpísať pakt s Nemeckom pre nečinnosť západných mocností, ktoré Mníchovskou dohodou odovzdali časť Československa Hitlerovi v roku 1938.

Putin tiež dodal, že na rozkladaní Československa sa podieľalo aj Poľsko, ktoré zabralo jeho severné časti. 

Podľa Putina sovietski vojaci priviezli po konci vojny do ZSSR tajné dokumenty, podľa ktorých poľský veľvyslanec v Berlíne chválil protižidovskú politiku nacistov. Putin ho nazval „hajzlom a antisemitským prasaťom“. 

Poľsko si kvôli týmto výrokom predvolalo ruského veľvyslanca vo Varšave Sergeja Andrejeva. Podľa námestníka poľského ministerstva zahraničných vecí Marcina Przydacza sa takýto výklad podobá „stalinistickému naratívu dejín“ a „propagande totalitného štátu“. 

Na Putinove slová už reagoval aj poľský premiér Mateusz Morawiecki, podľa ktorého Putin „vedome klame“. Morawiecki tvrdí, že Putin sa podobnými výrokmi snaží len zakryť problémy súčasného Ruska. 

Rusko sa pre skresľovanie histórie pravidelne dostáva do diplomatických konfliktov. Už dávnejšie sme tutu písali o tom, že ruské štátne média šíria klamstvá o invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Podľa ruského výkladu to bola „bratská pomoc“, ktorá mala zabrániť kontrarevolúcii. 

V septembri sa do konfliktu s ruskými predstaviteľmi dostal napríklad primátor Prahy 6 Ondřej Kolář, pre snahu o premiestnenie sochy maršála Koneva. Ruský minister kultúry Vladimir Medinský prirovnal Kolářa k nacistom. 

Nedávno sa do menšej slovnej roztržky s ruskými predstaviteľmi dostal aj český prezident Miloš Zeman. Český parlament totiž schválil zákon o pripomienke 21. augusta ako významného Dňa pamiatky obetí invázie v roku 1968 a následnej okupácie vojskami Varšavskej zmluvy. 

Ruská diplomacia považuje tento zákon za veľké rozčarovanie. Podľa ruského ministerstva zahraničných vecí neprospieva úspešnému priebehu obojstrannej spolupráce. 

Podľa Zemana ide zo strany ruského ministerstva zahraničia o „absolútnu drzosť“. A kvôli tejto reakcii Zeman rozmýšľa, či sa vôbec zúčastní oslavy 75. výročia konca Druhej svetovej vojny v Moskve, kde už prisľúbil účasť.

ŽIADNE KOMENTÁRE