V Iráne uverili, že alkohol lieči koronavírus. Viac ako 700 ľudí zomrelo na otravu metanolom

Medicínske hoaxy sú skutočne životu nebezpečné. Šíria ich aj niektorí politici a Facebook si s nimi zatiaľ nevie dať rady. 

Medzi výmysly, ktoré sa šírili sociálnymi sieťami patril aj ten, že alkohol pomáha pri liečbe koronavírusu. Aj bieloruský prezident Alexander Lukašenko tvrdil, že Bielorusom stačí k prevencii proti vírusu pracovať, športovať, piť vodku a navštevovať saunu.

Podobné nezmysly však môžu mať zničujúce následky. V Iráne napríklad na otravu metanolom zomrelo iba medzi 20. februárom a 7. aprílom 728 ľudí. Mysleli si totiž, že pitím alkoholu sa zbavia koronavírusu. Pre porovnanie, minulý rok sa v rovnakom čase otrávilo v Iráne metanolom 66 ľudí. 

Alkohol nie je liek. Tobôž nie iránovica

Podľa miestneho ministerstva zdravotníctva zvýšený počet otráv jednoznačne súvisí s koronavírusom. Celkovo sa podľa hovorcu iránskeho ministerstva zahraničia Kianuša Jahanpoura metanolom priotrávilo 5011 ľudí a 90 ľudí prišlo o zrak. Konečné číslo oslepnutých však môže byť ešte vyššie.

Iný problém je, že pitie alkoholu je pre domácich moslimov zakázané. Výnimku majú nemoslimovia a turisti. K alkoholu je tak ťažko sa dostať a preto prekvitajú nekvalitní podomoví výrobcovia alkoholu, pašeráci z Iraku a od Arménov.  

Irán patrí k najpostihnutejším krajinám koronavírusom a na Blízkom Východe je lídrom v počte potvrdených prípadov. K 30. aprílu hlásil Irán viac ako 93-tisíc nakazených až 5957 mŕtvych.

Keď politici škodia zdraviu

Irán nie je zďaleka jedinou krajinou, kde ľudia zomierajú práve kvôli medicínskym neovereným informáciám, „zaručeným“ alebo aj utajeným receptom alebo priamo kvôli bludom. 

Problém je, že zdravotné hoaxy šíria aj vrcholní politici. Nielen Alexander Lukašenko, ale aj napríklad americký prezident Donald Trump.

Ten naposledy odporúčal vpichovať si do tela dezinfekciu. Nejeden lekár, keď to počul, zošedivel. Dezinfencia ako napríklad naše Savo síce ničí baktérie a vírusu na rôznych povrchoch, ale rozhodne nie v krvi.

Trump ešte pred týmto nápadom hovoril, že proti korone môže pomôcť svetlo, teplo, ultrafialové žiarenie a aj látka hydroxychlorochín. Prezidentovo odporúčanie hydroxychlorochínu sa stalo osudným pre Američana z Arizony, ktorý si látky pomýlil a zjedol ako prevenciu chlorochín fosfát. A to nie je liek, ale chémia na čistenie akvárií. A jednoznačne sa neodporúča ho konzumovať.

Ďalším z vplyvných politikov, ktorý prívádza lekárov do mdlôb je brazílsky prezident Jair Bolsonaro. Ten nielen zľahčuje vyjadrenia lekárov, ale prirovnáva koronavárus k slabej  chrípke. 

Slovenskí špecialisti na zaručenú pravdu

O šírení hoaxov o koronavíruse svoje vedia aj slovenskí Kotlebovci. Ich predseda totiž pravidelne zverejňuje videá, v ktorých šíri o koronavíruse ničím nepodložené výmysly. 

Podľa neho za koronavírus môžu migranti, ďalej sa sťažoval, že EÚ núti občanov umývať si ruky. A to nie je všetko. Koronavírus je podľa Kotlebu prostriedok na zotročenie ľudstva a pri vakcíne budú ľuďom vstrekovať do tela čipy. 

Hoaxy majú reálny vplyv na verejnú mienku

Hoci by sa mohlo zdať, že takýmto a podobným nezmyslom ľudia nebudú veľmi veriť, nie je to celkom tak.

Aktuálny výskum Sociologického ústavu SAV v spolupráci s Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV, komunikačnou agentúrou Seesame a prieskumnou spoločnosťou MNFORCE ukázal, že až 57,6 percent respondentov neverí, že Covid-19 sa preniesol na človeka zo zvieraťa.

Až 40,6 percent opýtaných si myslí, že vírus bol vytvorený umelo a medzi ľudí bol rozšírený zámerne a 17 percent si myslí, že vírus bol vytvorený umelo a medzi ľudí unikol náhodou. 

Najviac téze o umelom pôvode vírusu veria voliči Kotlebovcov, až 82,7 percent. O umelom pôvode vírusu je taktiež presvedčená nadpolovičná väčšina voličov Smeru-SD 67,6 percent a Sme-Rodina 62 percent. 

Konšpiračné teórie o umelom pôvode vírusu nemajú podľa vedcov faktuálny základ. Možnosť žeby bol vírus umelo vytvorený je veľmi nepravdepodobná keďže modifikáciu genetickými nástrojmi by bolo možné spätne detekovať. Potvrdzuje to štúdia v medicínskom časopise Nature Medicine, ako aj článok na významnom lekárskom webe The Lancet.

Vplyv konšpiračných teórií sa prejavuje aj v ochote k vakcinácii proti koronavírusu. Zaočkovať by sa proti nemu dalo len 40,9 percent respondentov. Zaočkovať by sa nedalo 27,9 percent opýtaných a nevedelo odpovedať 31,3 percent respondentov. 

Facebooku sa nedarí zastaviť klamstvá

Najlepší priestor na šírenie hoaxov sú sociálne siete. Na Slovensku jednotka – Facebook – už začiatkom marca síce sľúbila, že bude mazať hoaxy o koronavíruse, no zatiaľ sa jej to veľmi nedarí. 

Veľké množstvo nepravdivých správ stále ostáva na Facebooku, hoci ich fact-checkeri označili za nepravdivé. Navyše falošné správy označuje neskoro, keď už majú tisíce a milióny videní.

A nečudo. Pre Slovensko je vyčlenený iba jeden jediný človek, ktorý kontroluje celý slovenský Facebook.

Fact-checking tak často suplujú mimovládne organizácie. Jednou z iniciatív je napríklad projekt Digital Infospace Security Initiative, ktorý vytvoril databázu, kde je v súčasnosti už 67 odhalených hoaxov o koronavíruse. 

ŽIADNE KOMENTÁRE