Dezinformácie a konšpiračné teórie v slovenskej prezidentskej kampani 2019

Dezinformačné médiá v kampani najviac podporovali Štefana Harabina. Najnegatívnejšie písali o Zuzane Čaputovej.

Dezinformácie a konšpiračné teórie sú súčasťou volieb už dlho, hoci o ich systematickom využívaní vo veľkom hovoríme hlavne v posledných rokoch a to aj v kontexte zahraničného vplyvu na férový priebeh volieb.

Už pred vynálezom internetu a hlavne sociálnych sietí mali dezinformácie na rozhodovanie voličov značný vplyv. V dnešnej ére sociálnych sietí sa ich dosah nepochybne ešte zvyšuje.

Pred dobou sociálnych sietí disponovali dominantným postavením vo svete šírenia informácií a dezinformácií média a politici, ktorých argumentačné stratégie obsahovali aj nepravdy.

V súčasnosti môžu svoje posolstvá šíriť širokým vrstvám ľudí aj rôzne dezinformačné weby či stránky a profily na sociálnych sieťach s rastúcim vplyvom.

V tomto článku sa zameriavame hlavne na najrozšírenejšie dezinformácie a konšpiračné teórie súvisiace s antikampaňou, ktorú o niektorých prezidentských kandidátoch šírili slovenské dezinformačné médiá, ale aj iní kandidáti a politici.

Nezameriavame sa na dezinformácie, ktoré hovorili kandidáti v diskusiách na témy z domácej a zahraničnej politiky, pretože pri niektorých kandidátoch je lož pracovným nástrojom a túto prácu za nás robí napríklad portál demagog.sk, ktorý overuje faktické výroky politikov v politických diskusiách.

Ak sa pozrieme na štatistiky troch, podľa predvolebných prieskumov preferenčne najsilnejších kandidátov, najčastejšie nehovorí pravdu Štefan Harabin, ktorý má v štatistikách predvolebných debát zapísaných 11 pravdivých výrokov, 22 nepravdivých, päť zavádzajúcich a 3 neoveriteľné.

Podrobnejšie sme sa niektorým dezinformáciám, ktoré šíri Štefan Harabin, venovali v predchádzajúcom článku tu. O ďalších Harabinových výmysloch píše napríklad aj Denník N tu.

Maroš Šefčovič má z predvolebných diskusií 11 pravdivých, jeden nepravdivý a sedem neoveriteľných výrokov a Zuzana Čaputová 28 pravdivých, dva nepravdivé a jeden neoveriteľný výrok.

Ak sa pozrieme na dezinformácie o prezidentských kandidátoch, s ktorými prišli ich protikandidáti, tak pozornosť si zaslúži určite Harabin a jeho tvrdenie, že Šefčovič získal titul JUDr. podvodom.

Šefčovič na toto tvrdenie zareagoval v debate TV Markíza desiateho marca, do ktorej priniesol prefotené diplomy. Správnosť Šefčovičovho titulu potvrdil aj dekan právnickej fakulty UK v Bratislave Eduard Burda. Šefčovič priniesol do relácie Harabinovi aj účet európskej komisie, o ktorom Harabin tvrdil, že neexistuje.

Do obvinení protikandidátky bez dôkazov skĺzol aj Šefčovič, keď si na vlastnom brífingu zakonšpiroval o tom, že Čaputová sa dohodla s Kiskom na podpore v prípade, že mu dá v budúcnosti milosť.

Kiska aj Čaputová túto Šefčovičovu teóriu odmietli. Kiska povedal, že o milosť žiadať nebude. Čaputová viackrát zopakovala, že ku každej jednej milosti by pristupovala rovnako bez ohľadu na to, či by išlo o politika, alebo radového občana.

Čoraz väčšiu rolu hrajú v politickom súperení aj dezinformačné média. Nie inak tomu bolo aj v prezidentskej kampani.

Podľa výskumu nášho bezpečnostného inštitútu SSPI v spolupráci s organizáciami Globsec, Memo 98 a Stratpol slovenské dezinformačné médiá v prezidentskej kampani podporovali predovšetkým Štefana Harabina. Dokonca viac ako ďalšieho extrémistického kandidáta Mariána Kotlebu.

Z 203 pozitívne ladených príspevkov na týchto stránkach patrilo až 84 percent z nich práve Harabinovi. Naopak najnegatívnejšie tieto médiá informovali o Zuzane Čaputovej. Negatívne o nej písali v 81 príspevkoch, o Robertovi Mistríkovi negatívne písali v 72 prípadoch a o Marošovi Šefčovičovi 58-krát.

Zaujímavé je, že negatívne posty o Čaputovej výrazne vzrástli až po Mistríkovom odstúpení v jej prospech. Predtým bol hlavným terčom dezinformačných médií on, čo súvisí s tým, že bol podľa prieskumov najsilnejší kandidát demokratickej opozície a umiestňoval sa za Šefčovičom na druhom mieste, zatiaľ čo Harabin až za Mistríkom na treťom mieste.

Dezinformačné médiá sa snažili podporiť Harabina aj rôznymi konšpiračnými teóriami o tom, že sa proti nemu všetci spriahli, pretože len on je skutočným národným kandidátom.

Zem a vek pravidelne postoval Harabinové konšpiračné stanoviská. Zem a Vek k jednému z nich bez dôkazov konšpiračne napísal, že slovenské médiá dostali od niekoho zadanie zlikvidovať Štefana Harabina. O koho by malo ísť, sa však už nedozvedáme.

Zem a vek chcel Harabinovi pomôcť aj „odhalením slniečkárskeho hoaxu“ o tom, že bol predsedom súdnej rady, ktorá odobrala bývalej sudkyni Marte Laukovej nemocenské dávky, kvôli údajnej simulácii choroby. Tá však neskôr v roku 2010 upadla do kómy a v septembri 2010 zomrela.

Harabin v stanovisku na tomto dezinformačnom médiu svoju argumentáciu postavil na tom, že to nebolo jeho individuálne rozhodnutie, ale kolektívne rozhodnutie súdnej rady.

Pôvodný zdroj informácie o Laukovej však ani netvrdí, že to bolo Harabinovo individuálne rozhodnutie. Explicitne píše, že išlo o rozhodnutie súdnej rady, ktorej Harabin predsedal. To znamená, že Harabin nedokázal pôvodný text o Laukovej prečítať s porozumením, alebo vedome zavádzal.

Práve o Čaputovej prezentovali dezinformačné médiá aj najviac dezinformácií a konšpiračných teórií. Pridali sa tak k útokom jej politických oponentov z radov Smeru a SNS, o ktorých sme už písali tu.

Okrem najčastejších zavádzaní a dezinterpretácií Čaputovej slov, ktoré sa týkali hlavne údajného presadzovania LGBTI agendy a migrácie na Slovensko sa jej oponenti venovali dezinformáciám a konšpiračným teóriám aj na iné témy.

Jeden z prvých dezinformačných útokov na Čaputovú priniesla facebooková stránka IdemVolit.sk, ktorá podporuje Kotlebu.

Deň po Mistríkovom odstúpení v prospech Čaputovej priniesla dezinformáciu, v ktorej tvrdila, že Čaputovej boj proti skládke bol len pomsta jej otca, za to, že ho vyhodili z firmy s odpadom Petmas-Gerber.

Podľa Čaputovej bol jej otec v dozornej rade spoločnosti jeho známeho v rokoch 2000 a 2001. Spoločnosť skládku neprevádzkovala, len zvážala odpad. V období boja s pezinskou skládkou navyše jej otec už s firmou nemal roky nič spoločné.

Túto dezinformáciu v novom šate následne reprodukovali aj ďalšie dezinformačné média ako napríklad Zem a vekHlavné správy.

Šéfredaktorka časopisu Extraplus Lenka Mayerová, ktorá chce poslancovi Smeru Ľubošovi Blahovi pomôcť s vydaním knihy jeho statusov, píše o Čaputovej, že sa bude snažiť presadiť na Slovensku americké vojenské základne aj napriek tomu, že to Čaputová viackrát verejne odmietla.

Zem a vek o Čaputovej a o Mistríkovi zas bez dôkazov v článku Dva kone Esetu tvrdil, že firma Eset sa ich snaží dosadiť do politiky.

Ešte keď Mistrík patril k favoritom na druhé kolo volieb, vydal o ňom web Glob.sk dezinformáciu, že rovnaké meno, ako má jeho otec, našli v zoznamoch ŠtB, čo malo nad Mistríkom „vynárať otáznik“. Mistrík tvrdil, že jeho otec s ŠtB nespolupracoval.

Bývalý prezidentský kandidát sa preto obrátil na Ústav pamäti národa, ktorý potvrdil, že Mistríkov otec s ŠtB nespolupracoval. V zväzkoch objavili meno iného človeka s odlišným dátumom narodenia.

S teóriou, o tom, že Čaputovú financujú židovské kruhy blízke americkej vláde prišiel vo svojom videu Blaha. Následne jeho video aj teóriu prebrali niektoré dezinformačné médiá. V skutočnosti Čaputová dostala prestížnu Goldmanovú cenu (environmentálna nobelovka) za boj proti pezinskej skládke a súčasťou tejto ceny bola aj odmena 175-tisíc amerických dolárov. O nejakom financovaní tak nemôžeme hovoriť.

Blahov naratív prebrali napríklad Hlavné správy, ktoré publikovali článok s názvom Aké tajomstvo ukrýva goldmanová cena, ktorej nositeľkou je aj Zuzana Čaputová?, v ktorom menovali niektorých bývalých držiteľov tejto ceny a následne uvádzali, že sa títo ľudia dostali do rôznych politických funkcií. Implikovali tak isté väzby Goldmanovcov v politike po celom svete a ich schopnosť presadiť do nej „svojich“ ľudí, medzi ktorých má patriť aj Čaputová.

Čaputová mala na základe tohto článku vyzerať ako neautonómna kandidátka, ktorá je riadená mocnou židovskou rodinou ovládajúcou pomocou svojich ľudí politické systémy po celom svete.

Častým argumentom dezinformačných médií na domáce a zahraničné politické dianie je meno „Soros“. Vytiahli ho aj počas prezidentskej kampane.

Facebooková stránka IdemVolit.sk vytvorila koláž, na ktorej sú Soros a Čaputová s logami vybraných mimovládnych organizácii ako OSF, Nadácia Pontis, Via Iuris, logo Esetu a americkej ambasády. V texte, ktorý je súčasťou obrázkovej koláže, sa autor snaží prepojiť Čaputovej pôsobenie v mimovládnej sfére práve so Sorosom.

Zdroj: FB IdemVolit.sk

Čaputovú so židovským sprisahaním nespájali len prostredníctvom Sorosa. Konšpirátori využili aj photoshop. Zem a vek Čaputovej na fotke k svojmu článku zámerne zakrivil nos (viď foto nižšie), aby fotka implikovala, že má kandidátka so Židmi niečo spoločné.

Nacistická a antisemitská propaganda zobrazovala a stále zobrazuje Židov v karikatúrach s veľkými a zakrivenými nosmi. Šéfredaktora Zeme a veku Tibora Elliot Rostása už od minulého roku trestne stíhajú za antisemitské výroky.

Zdroj: Zem a vek

 

Zdroj: FB SuƧana Lenon

Zem a vek medzičasom fotku v článku vymenil. Rostás vo svojom stanovisku odmietol, žeby fotografiu upravovali. Podľa neho táto fotografia už predtým kolovala na internete a oni nevedeli, že je upravená.

Z trošku iného súdka je konšpiračná teória publikovaná na Hlavnom denníku o tom, že Čaputová je vlastne tajná kandidátka („trójsky kôň“) Smeru.

Autor svoju argumentáciu stavia na tom, že predseda Progresívneho Slovenska (ktorého podpredsedníčkou je aj Zuzana Čaputová) Ivan Štefunko výrazne finančne podporuje Čaputovej kampaň, pričom svoje peniaze má Štefunko z firiem, ktoré obchodujú so štátom, ten autor zamieňa so Smerom. Čiže Štefunko je finančne napojený na Smer.

Smer je navyše členom socialistickej frakcie v europarlamente, ktorá má podobné hodnoty ako Progresívne Slovensko. Pre konzervatívnejších voličov Smeru by však agenda LGBTI mohla byť problém, preto sa smer rozhodol túto agendu „odsoursovať“ k inému kandidátovi, ktorý však je v skutočnosti nasadený Smerom, čiže Čaputová.

ŽIADNE KOMENTÁRE