Dezinformačná vojna: prípad Nemecko

Po výsledkoch amerických volieb sa začala vážnejšia diskusia o úmyselnom šírení dezinformácií a klamlivých informácií. Na základe analýzy britského denníka The Guardian postupne prinesieme prehľad dezinformačných kampaní vo vybraných krajinách sveta.

Najväčšia pozornosť v súvislosti so šírením nepravdivých alebo skresľujúcich informácií sa v Nemecku zameriava na budúcoročné parlamentné voľby. Najčastejšie sa objavujú obavy z aktivít Ruska – v podobe ovplyvňovania volieb pomocou rôznych internetových portálov a hackerských útokov.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová nedávno nemecký parlament varovala pred zmenou vo formovaní názorov voličov a vystríhala ho pred podcenením internetu a digitalizácie.

Práve v súvislosti s Merkelovou sa spomína množstvo legiend. Podľa niektorých bola členkou východonemeckej tajne služby Stasi, podľa iných dokonca dcérou Adolfa Hitlera. Mnohí Nemci považujú tieto informácie za pravdivé, čo svedčí o náchylnosti dôverovať falošným správam.

Asi najviditeľnejším príkladom šírenia nepravdivých informácií bola niekoľko mesiacov stará správa, podľa ktorej dievča ruského pôvodu v Berlíne uniesli a znásilnili utečenci z Blízkeho východu. Napriek tomu, že nemecká polícia dievča vypátrala a podľa vyšetrovania bola počas údajného znásilnenia so svojimi známymi, pričom neexistuje žiadny dôkaz o zneužití, informácia o jej únose vyvolala vlnu protestov. Tie sa zo sociálnych sietí a proruských webov preniesli do ulíc, v ktorých sa na demonštráciách zišli stovky prívržencov radikálnej pravice a protiislamských hnutí.

Príbeh o znásilnenom dievčati sa dostal aj do zahraničnej politiky, keď ruský minister zahraničia Sergej Lavrov obvinil Merkelovú, že sa snaží zamiesť kauzu pod koberec. Existuje podozrenie, že prípad údajného znásilnenia bol ruským pokusom o diskreditáciu Merkelovej. Nemecká kancelárka je totiž pre podporu Ukrajiny považovaná za významného nepriateľa Ruska. Jej ústretová azylová politika voči utečencom sa preto stala vďačným terčom rôznych druhov dezinformácií a lží, ktoré mali oslabiť jej postavenie.

Šíreniu týchto informácií môže pomáhať aj to, že v Nemecku dnes žijú približne tri milióny Rusov. Ako tvrdí nemecký žurnalista Boris Reitschuster, ktorý bol 16 rokov spravodajcom časopisu Focus v Moskve, pri sledovaní ruskej televízie v Nemecku nadobúda človek dojem, že krajina je na pokraji zrútenia a Európa sa potápa pod náporom vĺn agresívnych utečencov.

Nemecko zároveň stále je silným zástancom sankcií proti Rusku, čím zostáva jeho kľúčovým oponentom. Ubúdanie mediálnych útokov a množstva klamlivých informácii sa preto nedá očakávať. Práve naopak, s blížiacimi sa parlamentnými voľbami sa predpokladá ich rapídny nárast.

ŽIADNE KOMENTÁRE